VERBUM

Foto: Pixabay / fietzfotos
Foto: Pixabay / fietzfotos

Tvorba / Katarína Džunková

MÚMIA

Namiesto srdca ti vložím larvu.
Bude z nej motýľ
v júni, keď rozkvitne aj vzduch.
Srdce je skarabeus,
stále sa hrabe v zemi,
nevzlietne,
a tak len balzamovači v tieni granátovníkov
sedia a pochybujú,
či je šťastie skutočne len v hrudnom koši.
Neviem to vyrieknuť,
tisícročnými obväzmi mám previazané ústa.
Tam za riekou,
tam za bránou,
až vyprchá olej a doznie rituálny spev,
tam za horou sarkofágu
ako v jadierku
ľahká večnosť rozťahuje krovky,
vajíčka, ktoré mi do hrude
nakládla smrť.

Veľryba

Život, hoci mohol, neprehltol ma,
no zároveň sa kamsi zatajil anjel –
ustúpil, ako odchádzajú bez stopy do hĺbok ryby.
Spoznávam krajinu a druhý breh
sa stáva zároveň najbližší a prvý
a už len v diaľke miznú postavy
v spomienkach, akoby ich odvelili na front.
Vzduch hutnie, hlboká hudba,
myslím si, že stúpam, a predsa trochu zostupujem.
Zdá sa, aj minulosť je duchovná:
nehmotné stavby,
priesvitné dejiny,
háčkované vitráže,
ryhy v korintských stĺpoch, akoby do nich niekto zaťal nechtami.
Zoznamujem sa s hodvábnou soľou,
s pieskom, a hľadím, kedy sa z vody vynorí
anjel – vráskavec
a vezme nás domov,
širokým chvostom
ako kľúčom
odomkne brány.

Zvony na ulici milosrdenstva v Košiciach

Signál pretína hmla – moje volanie,
ale ja aj tak silnejšie mlčím
a neviem vysloviť celé súhvezdia,
súsošia a nástenné maľby,
barokové plátna, antické plachetnice,
nemôžem vysloviť celý Titanic,
keďže som sa podrobne naučila konštrukciu mlčania
a tým jazykom maľujem a mlčím
a perám dávam znútra bozky.

Tak som premlčala aj túto noc.
V okne čakám polnočné zvony,
akoby prilietali medené vtáky
alebo znela hĺbka vo vlnách.

Pred betlehemom mlčím,
keď sa slama mení na slnečné lúče.
Vyslovujem: Ty,
jediný, najmocnejší, večný – Ty,
Ty – jemný pohyb srdca a zvrat dejín,
Ty – syn svetla, otec farieb,
keď si mi premaľoval život,
Ty – svetlo, na ktoré sa aj v snoch
môžem obracať odtieňmi mlčania
a vyhĺbeným tichom
a zapriahnutými zvonmi,
ktoré dnes nepočuť,
ale ja im verím.

Katarína Džunková



Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.