Raz po koncerte mi kolega povedal krátky príbeh o tom, ako sa v jeden nahrávací deň Jana Kirschner vrátila z obeda do štúdia. Nadšený manžel jej okamžite pustil nahrávku, na ktorej totálne prevrátili naruby jej skladby. Vzrušená partia špičkových muzikantov čakala na to, čo povie. Ona so slzami v očiach vzlykla: „Chlapci, čo ste to spravili s mojimi pesničkami…” Tak sa začal písať príbeh jej prerodu na najlepšiu slovenskú popovú speváčku. Postupne s otvorenou mysľou pochopila podstatu toho, čo „spravili” jej muzikanti, prijala to za svoje, uchopila to spevácky, vydala niekoľko absolútne špičkových albumov a nastavila trend.

* * *

Koncom minulého roka predstavila speváčka a klaviristka Skyva svoj druhý sólový album Z exilu. Skyva sa prezentuje ako všestranná osobnosť. Píše poéziu, piesne, tvorí slovesné diela, pracuje v Rádiu Devín, venuje sa multižánrovým projektom. Stojí pevne za svojimi hodnotami, roky sa vyvíja a dnes má dobre našliapnuté na to, aby prekročila prah mnohých dverí.

Z exilu

Album ponúka 13 skladieb, z ktorých cítiť snahu posunúť sa vpred oproti debutu. A hoci je to stále tá istá autorka so svojou charakteristickou poetikou, publikum dostalo trinásť nových skladieb, z ktorých cítiť niečo nové a svieže.

Dominuje klavír, ukazuje sa viac štúdiovej práce, počujeme rôznorodé štýly a polohy aj trochu experimentu. Vzdelanie v klasickej hudbe, roky vychodeného nástroja i koncertovania sa pretavujú do autorkinho harmonického myslenia, čo doske len pridáva na hodnote. Nejednoliate aranže zasa zabezpečujú, že sa poslucháč nenudí. Výzvou je však zahrať všetky skladby naživo tak, aby vytvorili jednotnú dramaturgiu a efektný zážitok z koncertu. Fanúšikovia Skyvy sú pravdepodobne zvyknutí na jej komorný prednes v sprievode červeného Nordu, no ja sa nazdávam, že by to chcelo veľký zohratý ansámbel, sláčiky, vokalistov, koncertné krídlo, interaktívnu scénu, skrátka nadupanú (a drahú) produkciu. Rozhodne by to stálo za to.

Talentovaná Košičanka prezentuje v piesňach vzťah ku kultúre (Zajtra, Peter a Lucia), introspekciu (Tma tmúca), hlboké pochopenie ľudských vzťahov (Kovalentná, O spáse muža), ale aj úprimné túžby ženskej duše (Milovaný). Spevácky prejav je tak pevne previazaný s textami i hudbou, že výsledok pôsobí jednoliato, čisto, vycibrene.

Piesne sú sugestívne, vťahujúce, rozprávajú silné príbehy. No v žiadnom momente neprichádza dojem, že nám autorka nasilu vtláča svoje pocity, že potrebuje riešiť svoje vnútro na verejnosti. Je totiž častou neresťou populárnych spevákov, že zahlcujú verejný priestor svojimi plytkými výlevmi a špľachcú na nás svoje pocity zachytené v primitívnych veršoch. Skyva je od tohto na míle ďaleko a jej výpovede sú dielami, nad ktorými sa dá premýšľať, analyzovať ich, a hoc im nechýba melanchólia, nie je lepkavá, nedávi poslucháča depresiou, naopak, inšpiruje k hlbšiemu premýšľaniu.

S týmto vedomím poslucháč odpustí aj občasnú štipku pátosu:

Ak odídem zajtra, nech zahrajú toccatu a fúgu d mol /
veď svet sa z jej perspektívy hneď zdá väčší.
Nechcem falošný pokoj, no ani tváre akoby tu človek ani nebol /
len pokorné vedomie, že je tu ktosi večný aj pre tých, čo prídu po mne.

Sympatická je ale subtílna hra so slovom a nenútený verš:

Za milovaným sa ponáhľa moja duša /
volám ho po mene /
dúfajúc, že si spomenie na blízkosť /
keď sme boli zaľúbení.

alebo schopnosť vyjadrovať sa viacznačne a ponechať tak na poslucháča, či si vyberie duchovnú, alebo romantickú interpretáciu:

Predstav si z koľkých častíc je zložený vesmír /
ako úžasne v ňom fungujú všetky diela /
predsa viem, aký by bol prázdny, keby si ma nepoznal /
keby som o tebe nevedela.
…
Skúmajme v akom zlatom reze sme pre seba utkaní, /
ako sa nám otvára nový rozmer bytia. /
Hoci by sa celý svet zbláznil, /
my budeme dôkazom teórie, že ľudia ešte cítia.

Azda najslabším miestom albumu je skladba Talianske ráno. Vcelku vydarený text je naškodu utopený v harmonických postupkách a tradičnom kapelovom zvuku. Inde sa dajú nájsť malé stopy anachronizmov v podobe folklórnych prvkov (Vo vlasoch mám strieborné nitky / kto mi ich tam dal?). Folklórny koreň, ktorý je pochopiteľne v každom z nás, by už mal jednoducho dostať stopku, a to všade.

Čo je to pieseň?

Nielen nám, ktorí sa venujeme hudbe, svojim albumom Skyva urobila službu a znova položila dôležitú otázku čo je to vlastne pieseň. Túto otázku opakovane zodpovedá každý seriózny autor, keď uchopuje subtílny žáner. Čo všetko sa dá urobiť s pesničkou? Kam sa dá posunúť v dobe po Dylanovi, Cashovi, O´Riordanovej, Rosenthalovi, ale aj po Hapkovi, Horáčkovi, Dykovi, Žbirkovi, Peterajovi, Filanovi a tak ďalej. Ten rad je dlhý.

Skyvina odpoveď je jednoznačná, v podstate jednoduchá. Pesnička sa dá postaviť na nohy aj na hlavu, dá sa s ňou vyobracať a môže byť obyčajná, avantgardná, experimentálna. Ale existuje jedno kritérium, ktoré keď sa nedodrží, nemá to žiadny zmysel. Je ním úprimnosť, alebo, ak chcete, autentickosť. Akokoľvek banálne môže táto odpoveď niekomu pripadať, je to tak.

To kritérium je kľúčové a Skyve nechýba. Poslucháč si nedokáže predstaviť, že jej texty sú umelé, že sú pózou. Kto si prečíta jej rozhovory a publicistické texty, či odsleduje projekty, ktorým sa venovala, kto si všimne jej príbeh, je mu jasné, že Skyvine piesne sú autentické, že je to ona.

Takto spĺňa predstavu Flannery O´Connor, ktorú parafrázujem, keď poviem, že to najlepšie, čo môže pesničkár spraviť pre svoju hudbu je, keď úprimne pomenuje skúsenosť tak, ako ju napísal sám život. Skyva to robí a to z nej robí dobrú autorku.

Dôležité je tiež uvedomiť si fakt, že odvaha vystaviť na verejnosti autentickú reflexiu ľudskej skúsenosti je absolútne kľúčová pre rozvoj akejkoľvek kultúry. A ak nebudú kultúru tvoriť ľudia hlbokí, duchovní, so zmyslom pre pravdu a krásu, budeme sa ďalej topiť v primitívnych paškviloch. Aj preto treba autorku podporiť, pochváliť a povzbudiť k ďalšej práci, aby napĺňala verejný priestor svojimi dielami.

Sky is the limit

Vrátiac sa oblúkom k úvodnej anekdote, Skyva disponuje skvelým materiálom na to, aby sa odvážila vydať sa na cestu experimentu, ktorý ju môže posunúť do úplne novej roviny a širokému publiku priniesť hlbokú, zrelú a prvotriednu hudbu. Už teraz je dobrá, no môže ísť ešte ďalej. Ako raz povedal otec slovenskej pop-music, potrebuje na to jednu vec – hit.

Ako východniarsky exulant pod vplyvom bratislavských salónov som dlhoročne pozeral na môj rodný kraj s trochou kultúrnej nadradenosti. Verejne to priznávam a ponúkam svoje ospravedlnenie; od dnes hľadím na východ s očakávaním.