Zelené témy, respektíve témy zaoberajúce sa postojom či správaním človeka k životnému prostrediu sú v súčasnosti zväčša vnímané ako súčasť arzenálu liberálnych či sociokultúrne ľavicových politických a spoločenských síl. Ak sa s týmito témami pokúšajú pracovať aj konzervatívci, často to pôsobí, ako keby sa len zúfalo snažili ukradnúť agendu svojim oponentom. Ako však poukázali už mnohí, napríklad Roger Scruton,((Porov. SCRUTON, Roger. How To Be A Conservative. London : Bloomsbury, 2017, s. 93 – 98.)) je to pritom paradoxné, pretože konzervatívci či kresťanskými hodnotami inšpirovaní ľudia majú k mnohým aspektom environmentálnej tematiky prirodzene blízko. V tomto texte sa pokúsim zamyslieť nad piatimi príležitosťami, kde by sa konzervatívci či kresťania mohli pokúsiť ujať zelených tém. 

1. Argument pre pro-life hnutie 

Jednou z hlavných trecích plôch medzi katolíckou mravoukou a v súčasnosti v západných spoločnostiach dominantnou morálkou je spor o bioetické témy, medzi ktoré patrí okrem iných aj otázka používania umelých antikoncepčných prostriedkov. Náuka Cirkvi odmieta tie spôsoby kontroly počatia, pri ktorých je zámerne spôsobená neplodnosť pohlavného styku. Toto učenie formuloval v moderných dejinách Cirkvi Pius XI. v encyklike Casti connubii z roku 1930: „Keďže je teda manželský akt svojou vlastnou povahou určený k splodeniu dieťaťa, tí ktorí ho vykonávajú a umele sa snažia zabrániť tomuto prirodzenému následku, prehrešujú sa proti prírode a páchajú hanebný a vnútorne nečestný skutok.“((Casti connubii (Bod 27., 1930). Dostupné na internete: http://ksn.frcth.uniba.sk/CC%20S.html)) Túto náuku odvážne potvrdil v revolučnom roku 1968 aj sv. Pavol VI. encyklikou Humanae vitae, napriek tomu, že západné spoločnosti sa nachádzali v epicentre rôznych spoločenských otrasov, nevynímajúc sexuálnu revolúciu, pre ktorú sa stala antikoncepčná tabletka symbolom. 

Polemiky o umelej antikoncepcii majú, pravdaže, primárne morálnu, filozofickú či antropologickú dimenziu. Napriek tomu v čase, keď sa zelená agenda v hodnotových nastaveniach liberálov bežne snúbi s bojom za tzv. reprodukčné práva, medzi ktoré sa zaraďuje aj štátom hradený prístup k umelej antikoncepcii, má zmysel poukázať aj na ekologické aspekty tejto témy, resp. environmentálne dopady umelej antikoncepcie. Tie sú nezanedbateľné. Už v roku 2010 sa počas Svetového týždňa vody v Štokholme zdôrazňovali negatívne dopady najmä hormonálnej antikoncepcie. Správa o tejto udalosti uvádza: „Medzi nové znečisťujúce látky patria aj hormóny z antikoncepčných tabletiek, ktoré negatívne vplývajú na populácie rýb v riekach a jazerách po celom svete a ohrozujú ich reprodukciu, a tým aj potravinovú bezpečnosť.“((Vody znečisťuje aj hormonálna antikoncepcia. Euractiv.sk. 7.8.2023 Dostupné na internete: https://euractiv.sk/section/polnohospodarstvo/news/vody-znecistuje-aj-hormonalna-antikoncepcia-016121/ Na ďalšie negatívne vplyvy hormonálnej antikoncepcie upozorňuje napríklad aj pro-life organizácia Human Life International: https://www.hli.org/resources/what-are-the-environmental-impacts-of-hormonal-birth-control/))

Pravdaže, náuka Cirkvi v tomto smere nestojí na ekologickom aspekte a nezmenila by sa, ani keby umelá antikoncepcia nemala žiadne negatívne dôsledky na životné prostredie. Priestor skôr vidím v tom, že zdôrazňovanie týchto skutočností môže odhaliť napätie medzi jednotlivými zložkami ideovej výbavy moderných liberálov, respektíve pozvať ich k tomu, aby svoje hodnotové priority možno prehodnotili – je teda viac planéta alebo sexuálna sloboda? 

2. Miernosť proti konzumizmu 

Koreňom mnohých súčasných problémov životného prostredia je tzv. konzumný životný štýl, respektíve konzumizmus. Aj pranierovaniu tohto životného štýlu či samotného nastavenia súčasnej spoločnosti venoval pápež František svoju encykliku Laudato Si’ o starostlivosti o náš spoločný domov z roku 2015. V spojitosti s konzumizmom hovorí o kultúre vyhadzovania, ktorá spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Sv. Otec píše, že „tieto problémy sú vnútorne spojené s kultúrou vyhadzovania, ktorá dolieha na vylúčených ľudí, ako aj na veci, ktoré sa rýchlo menia na odpadky. Uvedomme si napríklad, že väčšina papiera, ktorý sa vyrába, sa vyhadzuje, a nerecykluje. Zdráhame sa uznať, že fungovanie prirodzených ekosystémov je ukážkové: rastliny syntetizujú živiny, ktoré živia bylinožravce; tými sa zasa živia mäsožravce, ktoré poskytujú dôležité množstvo organického odpadu, ktorý dáva priestor novej generácii rastlín. Naopak, priemyselný systém na konci výrobného a spotrebného cyklu nevyvinul schopnosť absorbovať a znova využiť odpadky a zvyšky.“((Laudato Si’ (Bod 22., 2015). Dostupné na internete: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si))

Pápež František preto volá po zmene súčasného životného štýlu, po prekonaní kultúry vyhadzovania a konzumizmu. Myslím si, že sa tu ponúka pre kresťanov priestor pre zvýraznenie dôležitosti pestovania kardinálnych (základných) čností, v tomto prípade najmä miernosti (temperenatia). Miernosť je podľa katechizmu definovaná ako „morálna čnosť, ktorá zmierňuje príťažlivosť rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier. Zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a udržiava túžby v medziach počestnosti.“((KKC 1809. Dostupné na internete: https://katechizmus.sk/kkc-1809))

Miernosť nás totiž priamo vedie k odmietnutiu kultúry vyhadzovania a konzumného životného štýlu. Mierny človek si nebude kupovať veci, ktoré sa rýchlo zmenia na odpadky. Taktiež sa nebude venovať nepotrebným aktivitám, ktoré sú navyše materiálne či ekologicky náročné. 

Podobne ako pri prvej príležitosti, aj tu sa dostávame k obhajobe určitého morálneho postoja aj cez jeho ekologickú stránku. Či už sa zameriame na znižovanie tzv. uhlíkovej stopy v rámci boja proti klimatickej zmene, alebo na zamedzenie nadmerného znečistenia životného prostredia odpadmi či chemickými látkami, miernosť bude pre nás dobrou učiteľkou. Samozrejme, objavovanie užitočnosti kardinálnych čností nemusí skončiť len pri miernosti. V tomto netreba byť mierny. 

3. Odpoveď na ekologický antinatalizmus