VERBUM

Foto: Pixabay
Foto: Pixabay

Náboženská neutralita štátu nie je nevyhnutná ani postačujúca podmienka slobody a demokracie

Idea náboženskej neutrality štátu býva prezentovaná ako esenciálna podmienka slobodnej a tolerantnej demokratickej spoločnosti. Katolícki politickí integralisti odmietajú túto ideu ako liberálno-sekulárny podvod a trik, prostredníctvom ktorého sa pod rúškom neutrality presadzujú sekulárne náboženstvá. Pravda je však taká, že náboženská neutralita nie je podmienkou ani zárukou slobodnej a tolerantnej spoločnosti. 

Štúdia primárne reaguje na kritiku sekularizmu ako ju formulovali slovenský filozof Juraj Šúst a dvaja americkí autori, a to katolícky teológ Scott Hahn a spisovateľ Brandon McGinley.((ŠÚST, Juraj. Konzervativizmus ako vystúpenie zo sekulárneho matrixu. In Verbum, 2021, roč. XXXII, č. 2, 49 – 69; HAHN, Scott – McGINLEY, Brandon. Je to dôstojné a správne. Prečo budúcnosť civilizácie závisí od pravého náboženstva. Bratislava: Spoločenstvo Ladislava Hanusa, 2020.)) Voľne (a seba-kriticky, čiastočne v zmysle auto-revízie) nadväzujem na svoju skoršiu kritickú štúdiu k Šústovej pozícii.((KUNA, Marian. Konzervativizmus ako vystúpenie zo sekulárneho matrixu? In Verbum, 2022, roč. XXXIII, č. 1, 5 – 25.))

Hoci v modernej dobe začal byť sekularizmus často vnímaný ako nevyhnutná (a často i postačujúca) podmienka pre existenciu slobodnej demokratickej pluralitnej spoločnosti, v skutočnosti veľká väčšina európskych demokratických štátov nie je striktne sekulárna v zmysle francúzskej (laicizmus) či americkej verzie sekularizmu (ústavný zákaz ustanovenia štátneho náboženstva). Abstraktné uvažovanie o sekularizme môže zahmlievať fakt, že sekularizmus je vždy principiálne kontextuálna záležitosť. Zmysluplné uvažovanie o sekularizme preto podľa amerického politológa Alfreda Stepana vyžaduje, aby sme ho pojmovo reformulovali ako „mnohosť sekularizmov“ (multiple secularisms).((Porov. STEPAN, Alfred. The Multiple Secularisms of Modern Democratic and Non-Democratic Regimes. In C. Calhoun – M. Juergenmeyer – J. van Antwerpen (eds.). Rethinking Secularism. Oxford : Oxford University Press, 2011, 114 – 144, s. 114. Stepan uvádza štyri základné modely vzťahu štátu (politiky) a náboženstva (resp. odlišných náboženstiev) v demokratických krajinách sveta: (i) separatistický vzorec (v zásade USA a Francúzsko); (ii) vzorec štátneho náboženstva (napr. Veľká Británia, Dánsko a Nórsko); (iii) vzorec pozitívneho usporiadania (positive accomodation, napr. Holandsko, Belgicko a Nemecko); vzorec rešpektovania všetkých, pozitívnej spolupráce a principiálneho odstupu (napr. India, Senegal a Indonézia). Porov. ibid., s. 114 – 115.))

Mnohosť sekularizmov, politika a náboženstvo

Je tiež zrejmé, že súčasné politické analýzy demokracie nevyžadujú koncept sekularizmu. Stepan presvedčivo demonštruje, že to, čo slobodná demokratická spoločnosť vyžaduje, je takzvaná „dvojrozmerná tolerancia“ (twin toleration): „Demokratické inštitúcie potrebujú na svoje fungovanie dostatočný politický priestor od náboženstva, rovnako ako musia demokratické inštitúcie poskytnúť občanom dostatočný priestor na uplatňovanie ich náboženskej slobody.“((Ibid., s. 114.)) Politika a náboženstvo si teda musia navzájom poskytovať náležitý vzájomný priestor slobodného fungovania. 

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Marián Kuna



Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.