VERBUM

Foto: Pixabay
Foto: Pixabay

Antinatalizmus ako riešenie ekologickej krízy: intelektuálna výzva a filozofia, ktorú treba morálne odmietnuť

Na známu otázku byť či nebyť – a o krok ďalej, mať či nemať deti – by antinatalizmus v podaní jeho kľúčového predstaviteľa Davida Benatara odpovedal stroho: byť a nemať. Táto kontroverzná filozofia ľudskej existencie a reprodukcie sa stáva čoraz populárnejšou práve v aktuálnom čase ekologickej krízy. To, že jej logika je chybná a morálka protichodná ukazujem v troch stručných protiargumentoch.((Moja obvyklá pozícia výskumníčky zahŕňa popisovanie existujúcich javov vo svete a snahu vysvetľovať ich a vzťahy medzinimi. V tejto eseji opúšťam svoju komfortnú zónu a budem argumentovať normatívne s úmyslom nahliadnuť za horizont toho, čo je tam, kde ide o to, čo by malo byť a ako.))

Ekologická kríza si zaslúži racionálnu diskusiu aj riešenia

Otepľovanie zemského povrchu, roztápanie ľadovcov, zvyšovanie hladiny oceánu, ich znečisťovanie a ďalšie sú aktuálnymi prejavmi globálnej ekologickej krízy.((United Nations environment program Annual Report 2022. Dostupné na internete: https://www.unep.org/annualreport/2022/)) A práve ľudská činnosť na základe väčšiny odborných štúdií stojí minimálne čiastočne za týmito globálnymi zmenami.((Ibid., pozri aj Summary for Policymakers. In Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change. Contribution of Working Group III to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change.)) Súčasne v následnosti na tieto zmeny počasia, podnebia a aj geografické zmeny (napr. postupné zaplavenie niektorých území súše) čelíme ďalším výzvam globálneho charakteru, ako napríklad migrácii obyvateľstva, ktorá je ťažko predvídateľná a stále pomerne málo preskúmaná.((FERRIS, Elizabeth. Research on climate change and migration where are we and where are we going? In Migration Studies, 2020, roč. 8 (4), s. 612 – 625.))

Teda ekologická kríza (nielen klimatická) je relevantná a nadčasová téma vyžadujúca racionálnu diskusiu. Napokon, aj hlava Katolíckej cirkvi, pápež František, opakovane upriamuje pozornosť na potrebu udržateľnej starostlivosti o „náš spoločný domov“. Ekológiu prírody po vzore svojich predchodcov, najmä sv. Jána Pavla II., prepája s humánnou ekológiou – antropocentristickým vnímaním životného prostredia, ktoré má predovšetkým podporovať dôstojnosť a neporušiteľnosť ľudského života. Azda najvýraznejšie tak urobil encyklikou Laudato si’, ktorá ako významný sociálno-náučný text prepája ekologické otázky s dôstojnosťou ľudskej existencie.((Pápež František. Laudato si’. 2015. Dostupné na internete: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si))

Antinatalizmus – čo to je a ako súvisí s ekológiou?

Antinatalizmus – ako kontradikcia ku natalizmu – zahŕňa diapazón rôznych pozícií od negatívneho vnímania ľudského rozmnožovania za predpokladu vysokej pravdepodobnosti chorobnosti či skorého úmrtia potomstva, až po globálny antinatalizmus, ktorý pokladá za nemorálne plodiť deti eo ipso aj bez ohľadu na ekológiu. Antinatalizmus môžu síce niektorí pokladať iba za novodobý prejav pubertálnej vzbury či pojem skloňovaný za zavretými dverami učební katedier filozofie, no aktuálne je na vzostupe, a to nielen na Západe. V roku 2019 písal Guardian o bizarnom prípade z Indie, keď syn žaloval svojich rodičov za to, že ho splodili.((Tuhus-Dubrow, Rebecca. I wish I’d never been born: the rise of the anti-natalists. Guardian 14.11.2019. Dostupné na internete: https://www.theguardian.com/world/2019/nov/14/anti-natalists-childfree-population-climate-change)) Hoci súd sa skončil hrozbou pokuty pre žalujúceho za mrhanie časom justície, tento prípad rozčeril vody antinatalizmu po celom svete. 

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Monika Šmeringaiová

Je politologička pôsobiaca na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá rodinnou politikou a jej vplyvmi na pôrodnosť obyvateľstva v Európskej únii s osobitným dôrazom na Slovenskú a Českú republiku. Absolvovala 32. formačno-akademický program SLH. Pochádza zo Žiliny. Je vydatá. Rada skúma ľudské správanie, diskutuje o kontroverzných otázkach a lyžuje v čerstvo napadnutom snehu.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.