VERBUM

Šesť téz pre diskusie o LGBT požiadavkách, manželstve a rodine na „katolíckom Slovensku“ v epoche po sexuálnej revolúcii

Foto: Facebook / Inštitút ľudských práv

Kauza okolo biskupa Haľka a Pohody už pomaly odznela. S pár priateľmi sme iniciovali a uverejnili vyhlásenie na podporu otca biskupa. Vyjadrili sme v ňom nesúhlas s reakciou Michala Kaščáka a nesúhlas s označovaním postojov biskupa Haľka a učenia Katolíckej cirkvi v otázke manželstva a rodiny za homofóbne. Žiada sa napísať ešte pár slov navyše.

Z mnohých reakcií a komentárov k tejto „kauze“ ma oslovili slová Františka Mikloška. „Toto nie je pre nás katolíkov jednoduchý problém a ja úprimne poviem, že aj ja, ktorý si od čias disentu vytváram vzťahy – a veľmi ma obohacujú – so sekulárnym prostredím, riešim, ako vystupovať tak, aby som zostal sám sebou.“

Nezdá sa, že by téma stretu LGBT požiadaviek a katolíckeho poňatia manželstva a rodiny mala zmiznúť. Práve naopak. Jazykom pápeža Františka zo záhrady Prezidentského paláca v septembri 2021: na obrátkach naberajú aj kultúrne vojny aj ideologická kolonizácia. Ponúkam do vlastných radov niekoľko ideových východísk na dialóg v tejto oblasti na „katolíckom Slovensku“ v epoche po sexuálnej revolúcii.

1. Hovorme o téme ľudí prežívajúcich náklonnosť k rovnakému pohlaviu citlivo.

Manželstvo je podľa slovenskej ústavy zväzok muža a ženy. Tento postoj je vyjadrením väčšinového postoja slovenskej spoločnosti. Odvrátenou stránkou prevládajúceho konzervativizmu v slovenskej spoločnosti je častá vulgárnosť zoči-voči otázke prežívania náklonnosti k rovnakému pohlaviu. Väčšina Slovákov v tejto veci zastáva zhodou okolností názor zhodný s učením Katolíckej cirkvi, avšak pravdou je, že ten názor sa niekedy prejavuje pomerne vulgárne. Množstvo vtipov, koľko v slovenskej krčme či domácnosti padne o „buzerantoch“ a „teplošoch“, je ďaleko za hranicou únosnosti, slušnosti a elementárnej úcty. Nemyslím, že sa to deje v kruhoch, kde ľudia berú svoju vieru naozaj vážne, alebo napríklad v skupine ľudí, aká číta Postoj – ale širšia slovenská realita môže byť iná. Príbehy o tom, ako bol mladý človek po „coming-oute“ vyhodený z domácnosti, ako sa s ním po „vyoutovaní“ prestali konzervatívni/kresťanskí kamaráti rozprávať, alebo skrátka príbehy o výsmechu, ktorí ľudia priťahovaní rovnakým pohlavím „priťahujú“, trhajú srdce. Sú to anekdoty – pozri napríklad status šéfredaktorky SME k Pridu –, ale je o nich počuť dosť často nato, aby sme sa ako katolíci vyjadrovali vo verejnom priestore k tejto téme primerane citlivo. Takto kresťanský postoj naozaj nesmie vyzerať. „Treba ich prijímať s úctou, so súcitom a s jemnocitom“ – k tomu nás nakoniec pozýva priamo katechizmus.

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Samuel Trizuljak

Po štúdiách na Cambridgei, v Heidelbergu a v Oxforde dnes pokračuje v štúdiu dejín politického myslenia ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe. Pre KAN a SLH vedie kurzy z histórie a ako speechwriter pracuje pre ministra obrany Jaroslava Naďa.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.