Biskupi majú vznešené a zbožné heslá. Aj kňazi si niekedy vyberú nejaké motto. Nie vždy hlboké. Napríklad: Bez oddychu ani na krok. Mne sa páči také polozbožné a pololatinské. Per somarum ad Iesum. Cez somára k Ježišovi. Správne by síce malo byť asi per asinum ad Iesum, ale akú latinčinu možno čakať od dedinského farára? 

Lojzo

Motto súvisí s Lojzom, farským oslom z mojej bývalej farnosti. Cez somára k Ježišovi. Niekto by sa azda mohol nazdávať, že je to zlomyseľná metafora na niektorých tvrdohlavých farníkov, také čosi mi však takmer ani na um nezišlo. Isté však je, že kontakt so somárom nás vždy môže posvätiť. 

Lojzo u nás zostal po živom betleheme počas jedných vianočných sviatkov. Bolo s ním trápenie. Okolo tretej nadránom vždy na celú dedinu začal híkať. Híkať… To je slabé slovo. Predstavte si kríženca lokomotívy a parníka. Taký zvuk vydával Lojzo. Možno mu bolo clivo za jeho kamoškou Jarmilou z Dobrého Pastiera v Kláštore pod Znievom, odkiaľ k nám prišiel. Ale robil to aj tam. Dnes už viem, že sa ho vlastne s úľavou zbavili. Začal som Lojza zatvárať do provizórnej maštale. Takto sa mi podarilo posunúť jeho rituál zhruba na piatu, ale aj tak cvičil mojich vtedajších farníkov v trpezlivosti. S odstupom času sa mi priznala pani organistka, že nadránom často miernila hnev svojho manžela, ktorý sa chcel ísť sťažovať na faru. Som jej veľmi vďačný. Jej muž je vysoký policajný funkcionár. Kľudne ma mohol prísť zatknúť. 

Ale som trochu vďačný aj Lojzovi. Niečo ma naučil. Zniesť trochu verejného hnevu. Ešteže tam mali farárka v úcte a hnev tlmili zbožné manželky. Naučil ma však aj lepšej práci s ľuďmi. Na tom má ale určitú zásluhu aj Anežka.

Anežka 

[Tento článok si môžete dočítať aj s predplatným typu Free. Je úplne zadarmo, stačí zadať svoj e-mail nižšie cez registráciu.]