ZA MONS. JOZEFOM TÓTHOM

Foto: YouTube / Gréckokatolícky magazín

V stredu 13. apríla sa konala rozlúčka s nebohým kňazom-básnikom Mons. Jozefom Tóthom vo farskom Kostole svätého Jána Nepomuckého v Haniske pri Košiciach. Pri tejto príležitosti slávil zádušnú svätú omšu Mons. Marek Forgáč, pomocný košický biskup. V kázni poukázal na špecifické prežívanie kňazstva otca Jozefa v tajnej cirkvi, na jeho rozhľadenosť, dobrotu a univerzálny pohľad na život i Cirkev. Pohrebné obrady za spásu kňazskej duše zosnulého viedol a poďakovanie za plodný život nebohého vyslovil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Telesné ostatky boli uložené na cintoríne v Haniske. Na začiatku obradov rozlúčky nekrológ predniesol otec Michal Hospodár, dlhoročný priateľ zosnulého. Uvádzame ho v plnom znení.

Jozef Tóth sa narodil 20. marca 1925 v Haniske pri Košiciach v harmonickom prostredí poézie, viery a chudoby. Jeho otec Michal bol komorníkom u miestneho grófa Zichyho. Mama Alžbeta ako domáca vážne ochorela a predčasne zomrela. Jozef bol najmladší z troch súrodencov. Sestra zomrela v útlom veku a najstarší brat ho už tiež predišiel na večnosť. Základná škola vysokej úrovne v rodisku bola základným kameňom, na ktorom staval svoje gymnaziálne štúdiá (1938) v Košiciach, kde v roku 1946 maturoval. Pred skončením štúdia v rokoch druhej svetovej vojny (1944 – 1945) mu ako narukovanému vojakovi, pritom presvedčenému pacifistovi, hrozil trest smrti, ktorému len zázračne unikol. To ho poznačilo na celý život.

Fascinovaný evanjeliom i starozákonnými prorokmi

Poučený biedou povojnového sveta sa rozhodol študovať posvätnú teológiu (1946). Dva roky navštevoval Vysokú školu bohosloveckú v Košiciach a dva roky Katolícku bohosloveckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Na tieto časy mal veľmi pekné spomienky a neskôr často spomínal na priateľský vzťah so svojím profesorom ThDr. Antonom Harčarom, [zakladateľom časopisu Verbum, poznámka redakcie] s ktorým udržiaval čulé kontakty až do jeho smrti. S úspechom absorboval najmä diela svetových dogmatikov (Lercher, Tanquerey) vo vtedy zaužívanej latinčine.

Keď krajinu zasiahol politický mor komunizmu, dotkol sa aj jeho. V roku 1950 ho internovali do vojenských táborov nútených prác – PTP v Čechách. Podľa jeho slov to bola „čierna Sorbona, univerzita, kde bol výkvet inteligencie a charakterných ľudí celého Československa“. Vrátil sa po vyše troch rokoch ako politicky nespoľahlivý. Sviatostné manželstvo uzavrel s Annou rodenou Borovskou v roku 1955. Boh im požehnal dcéru Luciu a syna Michala. Počas budovania reálneho socializmu pracoval ako obchodný zástupca v štátnom podniku Veľkoobchod Košice a inde. Naposledy ako korektor vo Východoslovenských tlačiarňach.

Ordinovaný na kňaza bol neverejne 23. februára 1969 v Košiciach. Jeho svätiteľom bol otec biskup Dominik Kaľata SJ. V tom istom roku bol začlenený do Spoločenstva učeníkov Nazaretského. Namiesto konkrétnej farnosti dostal od Cirkvi delikátnu úlohu. Z poverenia vtedajšieho ordinára prešovskej gréckokatolíckej eparchie Mons. Jána Hirku formoval budúcich kňazov v podmienkach osobného rizika zo strany náboženstvu neprajného totalitného systému. Dvadsať rokov pripravoval v katakombálnej Gréckokatolíckej cirkvi adeptov na kňazstvo. K tomuto obdobiu sa viažu aj moje prvé spomienky na nebohého otca Jozefa. Spomienky na okamihy a udalosti, ktoré patria k mojim nezabudnuteľným zážitkom z vnímania spoločenstva kňazov tajnej cirkvi.

Z akademika básnikom

V roku 1990 bol pri zakladaní vtedajšej Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ so sídlom v Prešove. Na fakulte ako prvý získal titul magister, na ktorý pre nepriazeň spoločensko-politickej situácie musel čakať štyridsať rokov. Na novozaloženej fakulte sa významne podieľal pri jej etablovaní do systému univerzitného vzdelávania a života. S osobným nasadením budoval túto inštitúciu v čase prudkého nárastu záujmu o štúdium teológie zo strany laikov i budúcich kňazov. Ako teológ, osvedčený životnou praxou, prednášal a bol aj prodekanom a vedúcim katedry dogmaticko-morálnej teológie. Otec Jozef Tóth stelesňoval v sebe to najušľachtilejšie, čo môže pedagóg vlastniť, prirodzenú dobrotu zviazanú s vedou, v jeho prípade vedou o Bohu. A to všetko umocnené neopakovateľným štýlom prednášania, na ktorý dodnes spomínajú jeho študenti.

Od roku 1995 žil na superaktívnom odpočinku v Košiciach. Do jeho bytu na Ulici Československej armády za ním chodilo množstvo návštev. Niektorí po radu, iní pravidelne na svätú spoveď a ďalší pre blaho stretnutia s dobrotou srdca a prezieravou múdrosťou. V tom čase sa mu podarilo dokončiť originálne básnické dielo s názvom Žalmy na rozhraní tisícročí, kde na pozadí myšlienkového obsahu 150 biblických žalmov zostavil vlastné básne-žalmy.

Do povedomia literárnej obce sa dostal vydaním súborného diela v dvoch zväzkoch (Poézia a Próza) pod editorstvom spirituálneho básnika Teodora Križku. Podľa literárnych kritikov Jozef Tóth svojím básnickým naturelom nemá v slovenskej poézii pendant ani časovú paralelu. Bol a ostáva umelcom slova, ktorý svojou tvorbou presahuje hranice svojej vlasti.

Roku 1992 mu pápež Ján Pavol II. udelil titul Monsiňor. V roku 2008 mu prešovský arcibiskup Ján Babjak udelil titul protojerej s právom nosiť zlatý kríž. Pri príležitosti osláv 130. výročia vzniku Teologickej akadémie v Prešove dostal prestížne akademické ocenenie Doctor honoris causa za prínos v teologickej vede, kresťansky orientovanej literatúre a kultúrno-umelecký prínos pre celú spoločnosť. V pokore prijal aj ďalšie významné ocenenia za rozvoj kresťanskej kultúry.

Takmer do posledných dní si zachoval bystrosť ducha a povznesené videnie svojho života ako orol. Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi zaopatrený sviatosťami na Kvetnú nedeľu 10. apríla 2022 v prešovskej nemocnici vo veku požehnaných 97 rokov.

Drahý Jožko, ty si sprevádzal odchod do večnosti takmer všetkých kňazov katakombálnej cirkvi slovom útechy, básňou alebo homíliou. Teraz Ti ja v mene detí generácie týchto kňazov zo srdca ďakujem. Vyprosujeme Ti modlitbou panychídy „Blažený pokoj a večnú pamiatku“!

Na záver mi dovoľte predniesť fragment z jeho vlastnej básne (2005):

Nie, neprišli sme na pohreb,
lež na dožinky a na vinobranie.
Život je len úžas
z ruky Boha.
Nalej nám tokajské
pri jeho odchode k Tebe,
Pane, Pane.

Michal Hospodár

Je kňazom Košickej eparchie. Vyučuje pastorálnu teológiu a ďalšie predmety na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity. Je predsedom Spolku svätých Cyrila a Metoda a šéfredaktorom Gréckokatolíckeho kalendára, v minulosti bol hovorcom Košickej eparchie. Má tri dospelé deti a s manželkou žije v Košiciach.



Ďalšie texty z rubriky

Stále mě provází otázka, kde bychom mohli v české populární...
Čo má robiť mladý kresťan, ktorý prijal tomistickú teóriu vášní,...

Najčítanejšie za posledný mesiac

Čo má robiť mladý kresťan, ktorý prijal tomistickú teóriu vášní,...
Žiaľ, nie je málo slovenských katolíkov, ktorí sa stretli s...

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.

Prihláste sa na odber newslettra

Inšpiratívny obsah • Raz mesačne • Bez spamu

Získajte pravidelné novinky Verbum priamo do vášho e-mailu. Buďte medzi prvými, ktorí sa dozvedia o nových článkoch, rozhovoroch, duchovných inšpiráciách a podujatiach.