Parkujem auto pod umelou lezeckou stenou a v sekunde sa za volantom skrčím od strachu, že mi práve letiaca lopta rozbije čelné sklo. Hoci je zima, skupinka mladých ľudí hrá vonku futbal iba v tričkách. Veselosť a krik. Využívajú krátku prestávku na vyventilovanie a oddych, aby sa znovu mohli vrátiť k spoločnému programu. V diecéznom centre mládeže vo Važci práve prebieha animátorská škola, kde sa mladí ľudia rozvíjajú vo svojej viere a v tom, ako ju šíriť ďalej. Vo dverách ma už s úsmevom čaká otec Ľuboš, aby mi ochotne poukazoval obrovské centrum a všetky jeho zákutia. Mal som v sebe už dlhšie túžbu využiť návštevu centra na to, aby som aspoň na chvíľu pobudol na miestach, kde tridsaťpäť rokov žil, pôsobil a tvoril Janko Silan. Chcel som navštíviť jeden konkrétny dom. Dom opustenosti.

Román Dom opustenosti vyšiel prvýkrát v roku 1991 a neskôr v doplnenom vydaní v roku 1997, hoci bol napísaný v šesťdesiatych rokoch. Je to text latentný, ktorý vyplával na povrch až po zmene politického režimu, i keď sa ho Silan pokúšal vydať už skôr a na vydaní mu veľmi záležalo. Hoci sa s napätím čakalo na vydanie zakázaných textov skrytých v šuflíkoch autorov, senzáciu nevyvolal. V deväťdesiatych rokoch boli otázkou dňa iné problémy, a tak sa Silanov text reflektoval málo a väčšia debata medzi kritikmi či širšou verejnosťou sa nekonala.

S Ľubošom sme nemali veľa času. On sa ponáhľal pokračovať v programe animátorskej školy, ja za ďalšími povinnosťami. „Ukážem ti izbu, v ktorej Silan Dom opustenosti písal, a taktiež jeho hrob.“ Viac sme nestíhali. Izba momentálne slúži ako kancelária, ostala v nej však časť nábytkovej pozostalosti Janka Silana: stôl, stolička, skriňa, kríž a svietniky, Silanov portrét a maturitné tablo. Niečo ako pseudopamätná izba – polovica kancelársky stôl s počítačom a tlačiarňou, druhá polovica staré nábytky po dávno zosnulom kňazovi. O hrob je pekne postarané, svieti na ňom viacero sviečok. Z cintorína je výhľad, akým sa vie popýšiť na Slovensku len málo cintorínov. S Ľubošom sme sa dohodli, že sa ešte niekedy zastavím.