VERBUM

LITURGICKÉ SLÁVENIA VEĽKEJ NOCI V BYZANTSKOM OBRADE I.

Najväčšími kresťanskými sviatkami roka je Veľká Noc. „Jej prípravné obdobie je vo forme veľkého 40-denného pôstu. Pre byzantský obrad Veľký pôst začína pondelkom po Nedeli syropôstnej. Latinský obrad začína Veľký pôst Popolcovou stredou. Je to streda pred prvou pôstnou nedeľou.“ [1] Veľký týždeň je týždňom, kedy vrcholí Veľký pôst a v nedeľu sa oslavuje Slávne Kristovo vzkriesenie. „V pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa sa slúži liturgia vopred posvätených darov, vo štvrtok podvečer veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.“ [2] V byzantskom obrade sa Štvrtok svätého týždňa [3] nazýva ako Veľký štvrtok. „Na veľký štvrtok počas osobitnej liturgie svätí biskup „m y r o“ – olej na myropomazanie, birmovanie. Do katedrálneho chrámu slúžiť spolu so svojim biskupom prichádza duchovenstvo celej eparchie. Táto liturgia sa považuje za osobitný prejav plnosti kňazskej moci v biskupovi a za vyjadrenie úzkeho spojenia medzi ním a všetkými ostatnými kňazmi.“ [4]

Veľký štvrtok

Večer tohto dňa sa slávi Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Táto liturgia má niekoľko špecifík. Zvyčajné modlitby liturgie sú nahrádzané ďalšími, ktoré poukazujú na uskutočňovanie veľkonočného tajomstva. 

Po skončení tejto liturgie nasleduje obrad pod názvom „Strasti“. [5] Ide o čítanie 12 evanjelií, súvisiace s utrpením Krista. Prvé evanjelium začína poslednou večerou. Všetko vrcholí Ježišovým ukrižovaním a pochovaním. Medzi jednotlivými evanjeliami sú sedálne piesne, počas ktorých sa sedí. Pri čítaní strastných evanjelií sa stojí. Niekde je zvykom, že po prečítaní každého evanjelia sa zazvoní chrámovými zvonmi. Po 8. Evanjeliu zvony zazvonia posledný krát. Zvony prestávajú zvoniť až do nedele vzkriesenia. Namiesto nich sa používajú motory zvona. [6] Počas obradu je možné zapáliť na patričnom stojane 12 sviečok. Po každom prečítaní evanjelia sa jedna zhasne. [7] Byzantský obrad nepozná pašie, ako je to v rímskokatolíckom obrade. Namiesto nich má spomínané Strasti. Niektoré strastné evanjeliá sa opakovane čítajú aj po ďalšie dni v piatka a soboty. 

Veľký piatok

Ďalším dňom Veľkej Noci byzantského obradu je Veľký piatok. Tento názov ostal v gréckokatolíckom obrade nezmenený. V latinskom obrade nesie po zmene názov Piatok utrpenia Pána. Počas celého dňa je prísny pôst od mäsa a od všetkého, čo je živočíšneho pôvodu. [8] [9] „Na Veľký piatok sa liturgia neslúži, okrem prípadu, že na tento deň padne sviatok Zvestovania Pána – Blahoviščenije.“ [10] Ide o aliturgický deň.

Ráno, na Veľký piatok, sa vo farských chrámoch modlia cárske časy. Počas týchto modlitieb sú tri čítania. – 1 čítanie je zo starého zákona, 1 čítanie je z listu od sv. apoštola Pavla a evanjelium. Pri prvom a štvrtom cárskom čase sa používa kadidlo. 

V popoludní sa koná Veľká večiereň. [11] Môže sa konať už od 15 hodiny. Na jej konci kňaz vezme zo žertveníka [12] a prinesie ju na prestol (obetný stôl). Na pláščenici je vyobrazený mŕtvy Kristus v hrobe. Môže byť zobrazená celá scéna jeho sňatia z kríža a ukladania do hrobu. Kňaz si pláščenicu dá na vrch hlavy, chytí sa oboch jej koncov. Vychádza s ňou zo svätyne cez celý chrám až von. Dvaja mu pritom pomáhajú. Vzadu držia pláščenicu. Za pláščenicou sa schádzajú veriaci. Utvárajú tak liturgický sprievod. Všetci vychádzajú von. V sprievode obchádzajú jedenkrát celý chrám v protismere hodinových ručičiek. Počas toho sa spieva: „Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo, ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.“ V cirkevnej slovančine táto modlitba znie takto: „Blahoobráznyj Jósif s dréva siém prečístoje tílo tvojé, plaščániíceju čístouju obvív i voňámi vo hróbi nóvi pokrýv položí.“Zvonu chrámu už druhý deň nezvonia. V liturgickom sprievode sa namiesto nich používajú rapkáče. Okrem nich môžu byť pustené motorčeky elektronických zvonov, ktoré taktiež vydávajú rapkavý zvuk.

Keď sa kňaz s pláščenicou a veriacimi vracajú späť do vnútra chrámu, vykoná sa uloženie pláščenice do symbolicky znázorneného Božieho hrobu. Ide väčšinou o jednoduchý stôl. Môže byť mierne naklonený tak, aby tak bolo vidieť zobrazenie celej pláščenice aj zo vzdialenejších miest chrámu. A taktiež aj preto, aby si ho veriaci mohli bez ťažkostí uctiť bozkom. 

Boží hrob by mal byť na dôstojnom mieste. Môže to byť v bočnej časti chrámu. Celkom správne by sa mal nachádzať pred ikonostasom a jeho cárskymi dvojkrídlovými dverami. Teda pred oltárom v strede. Ikonostas je na vyvýšenom schodíku, ktorý nazývame solea. Z jej stredu smerom k veriacim vyčnieva polkruh, ktorý predstavuje odvalený kameň od hrobu. Symbolický Boží hrob, ktorý je pripravený na Veľkú noc je takto nielen vyššie položený, ale vyčnieva z neho aj spomínaný polkruh. Celý Boží hrob býva ozdobený kvetmi a osvetlený sviečkami. Po požehnaní a ukončení celej pobožnosti je zvykom, že sa kňaz v krátkosti prihovorí veriacim. Veriaci potom čakajú v rade a bozkom na Ježišove rany si uctievajú pláščenicu. 

Liturgická farba Veľkého štvrtku a Veľkého piatku je bordová. V bordovej farbe sú oblečený aj kňazi v bohoslužobnom rúchu. Bordovej farby sú aj liturgické obrusy, ktoré pokrývajú bohoslužobné stoly gréckokatolíckeho chrámu. 

Veľká sobota

V byzantskom obrade sa sobota pred nedeľou vzkriesenia nenazýva Svätá, resp. biela sobota. Nazývame ju ako VEĽKÁ SOBOTA. Je dňom odpočívania Pána Ježiša v hrobe. Chrám je celý deň sprístupnený pre veriacich, aby mohli navštíviť Boží hrob. Je to možnosť pre veriacich, kedy sa môžu trochu zastaviť, pomodliť sa, duchovne pookriať a pouvažovať ako vlastne žijú. Zamyslieť sa majú najmä nad Veľkonočným tajomstvom – Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania. „Dlhoročná skúsenosť Cirkvi však potvrdzuje, že zdravá ľudová zbožnosť priniesla bohaté ovocie kresťanského života v rodinách a národoch.“ [13] Ľudová zbožnosť sa prejavuje práve návštevou Božieho hrobu v gréckokatolíckom chráme, kde nie je vylúčená ani spoločná modlitba viacerých veriacich, vykonávaná mimo liturgických slávení. Zdravej ľudovej zbožnosti je vhodné z pastoračného hľadiska vyhovieť. „Ľudová zbožnosť má veľa prejavov počas liturgického roka, zvlášť počas Veľkého pôstu, Svätého (veľkého) týždňa a Veľkonočného obdbobia.“ [14] 

Ráno, na Veľkú sobotu, sa koná Jeruzalemská utiereň, tzv. nadhrobná utiereň. [15] „Nadhrobnou alebo jeruzalemskou sa nazýva preto, lebo v Jeruzaleme sa konala priamo pri hrobe Ježiša Krista. Predpis aj teraz je taký, že v chrámoch kňaz má vykonať utiereň pri svätom hrobe.“ [16] Kňaz spolu s asistenciou stojí pred týmto symbolickým hrobom a predsedá tejto modlitbe. Obsahom jeruzalemskej utierne je čítanie zo starého a nového zákona. [17] A taktiež aj evanjelium. Po evanjeliu nasledujú prosby. Nechýba záverečné požehnanie. Svätá a Veľká sobota je vo východnej cirkvi posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia. Skoro ráno sa slávi Jeruzalemská utiereň. Štruktúra tejto modlitby pripomína pohreb. Hlavnými prvkami sú velebenia k 176 veršom 118. žalmu a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo. [18]

Na Veľkú sobotu sa vo večerných hodinách slávi liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. Cirkev touto sv. liturgiou očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Na tejto liturgii sa číta až 15 možných čítaní zo starého zákona. 

Po 6. čítaní sa spieva Mojžišova pieseň. Na jednotlivé verše sa odpovedá lebo sa preslávil. Potom nasleduje ďalších 9 čítaní. Po 15. čítaní nasledujú verše a potom ešte jedno čítanie z nového zákona – z Pavlovho listu. Po prečítaní Pavlovho listu nasledujú verše. Počas týchto veršov a odpovedania na ne zo strany veriacich, sa kňaz preoblieka do bieleho rúcha. To platí aj pre liturgické obrusy, ktoré sú na bohoslužobných stoloch vo svätyni. Bordové liturgické obrusy sa vyzliekajú a nahrádzajú sa bielymi liturgickými obrusmi. Tu musí prísť na pomoc duchaprítomná a šikovná asistencia. Po 15. čítaniach a preoblečení sa, kňaz číta z Matúšovho evanjelia 28. kapitolu, 1. až 20. verš. V evanjeliu zaznievajú slová o prázdnom Kristovom hrobe a o jeho vzkriesení. Večer Veľkej soboty dáva tušiť, že sa liturgicky blíži oslava Kristovho slávneho zmŕtvychvstania.

* * *
[1] BOHÁČ, V.: Liturgika I. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997. s. 10
[2] DUFKA, V.: Liturgika II. Poznámky z prednášok. Trnavská univerzita : Bratislava, s. 68
[3] Dosiaľ známy ako Zelený štvrtok
[4] BOHÁČ, V.: Liturgika I. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997. s. 34 
[5] Nemusí nasledovať hneď, ale vo večerných hodinách, v niektorých farnostiach sa slávi v piatok ráno, lebo je to utiereň.
[6] Tvoria tzv. rapkáč. Niekde zvony chrámov zvonia naďalej, záleží podľa zvyklostí v jednotlivých oblastiach.
[7] Aj keď nejde o liturgický predpis, takýto zvyk je udržiavaný v mnohých farnostiach.
[8] Gréckokatolíci sa najedia iba raz denne a to do sýta. Dovolené sú aj dve menšie
[9] Porov. Pane, zmiluj sa. Prešov: Petra, n.o., 2009. s. 663
[10] BOHÁČ, V.: Liturgika I. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997. s. 34
[11] Večiereň predstavuje vešpery ako je to u bratov rímskokatolíkov, avšak v byzantskom prevedení.
[12] Teda z bočného stola vo svätyni Pláščenicu
[13] TIRPÁK, P.: Prejavy a formy ľudovej zbožnosti na vybranom území regióna Zemplín. In.: Znak, symbol a rituál v tradíciách a prejavoch ľudovej zbožnosti. Zborník vedeckých (nekonferenčných) štúdií, 2013. Gréckokatolícka teologická fakulta UNIPO : Prešov, 2013. s. 205 
[14] TIRPÁK, P.: Prejavy a formy ľudovej zbožnosti na vybranom území regióna Zemplín. In.: Znak, symbol a rituál v tradíciách a prejavoch ľudovej zbožnosti. Zborník vedeckých (nekonferenčných) štúdií. Gréckokatolícka teologická fakulta UNIPO : Prešov, 2013. s. 205 
[15] Je to byzantská verzia rímskokatolíckych ranných chvál. Slúži sa počas celého roka.
[16] BOHÁČ, V.: Liturgika I. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997. s. 37
[17] Ez 37, 1-14; 1Kor 5, 6 – 8
[18] Porov. Utierne na celý rok (nedeľné, sviatočné i všedné) a bežné i kráľovské hodinky. Michalovce : Misionár, 2009, s. 253 – 262.

Stanislav Bujda

Je vedeckým pracovníkom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, katechétom a subdiakonom Gréckokatolíckej cirkvi.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.