Názov knihy How to spend $75 Billion to Make the World a Better Place, ktorého slovenský preklad by mohol znieť Ako minúť 75 miliárd dolárov na to aby ste spravili svet lepším, neskrýva nič symbolické. Autor v nej rieši presne to, čo názov vyjadruje. Predstavte si, že máte 75 miliárd dolárov. Navrhnite spôsob, ako ich počas štyroch rokov použiť tak, aby ste dosiahli čo najviac dobra. Autor knihy Bjørn Lomborg položil túto otázku v roku 2012 panelu piatich renomovaných ekonómov, z ktorých štyria sú držiteľmi Nobelovej ceny. Tí na základe predošlého výskumu ohľadom možných riešení problémov, od hladu cez infekčné choroby a ozbrojené konflikty po klimatické zmeny, zostavili rebríček tridsiatich konkrétnych aktivít, medzi ktoré alokovali spomenutý balík peňazí.

Už z povahy veci sa pri akokoľvek poctivom skúmaní takto sformulovanej otázky nedá očakávať výsledok tak presný, ako ho očakávame od fyzikov či biológov pracujúcich v laboratóriách, ktorí svoje tvrdenia opierajú o dobre kontrolované pokusy a merania. Je samozrejmé, že už len výber problémov, o ktorých je podľa autora zmysluplné uvažovať, nie je vedecký ale filozoficko-morálny problém. Predpokladá nejaký pohľad na ľudskú osobu, cieľ ľudského života a z toho vyplývajúci pohľad na morálku. Z knihy je jasné, že Lomborg a skupina odborníkov okolo neho nie sú žiadni fanatickí progresívni aktivisti, no ich pohľad na svet sa v týchto fundamentálnych otázkach ničím príliš nevymyká pohľadu, ktorí by sme mohli rámcovať ako pohľad bežného mestského sekulárneho západného človeka. Preto napríklad jedným z problémov, ktoré považujú za potrebné vyriešiť, je aj prílišný rast populácie a uvažovaným riešením je podpora plánovaného rodičovstva v zmysle dostupnosti umelej antikoncepcie či umelých potratov. Avšak ako celok vyzerá zoznam identifikovaných problémov viac-menej rozumne. Človek nemusí mať doktorát zo sociológie na to, aby vedel, že stále sú na svete milióny, možno miliardy ľudí, ktorí hladujú, nemajú dostupnú liečbu proti bežným chorobám a že vzdelanie je pre nich v akomkoľvek rozumnom rozsahu nedosiahnuteľné. Ak čitateľ čaká, že vo svetle týchto problémov autor zmetie zo stola výzvu globálneho otepľovania či ubúdania dažďových pralesov, bude sklamaný. Kniha považuje tieto výzvy za relevantné.

[Tento článok si môžete dočítať aj s predplatným „Free“. Stačí zadať Váš e-mail a vytvoriť si konto nižšie.]