Aké je miesto katolíckeho umenia dnes? Hneď na úvod dve dôležité veci: prvýkrát nechýba mladá autorská poézia. A ani originálne výtvarné umenie. Mladá výtvarníčka Mária Mitríková odpovedala na otázky tohto čísla ilustráciami s motívmi výňatkov z gotického oltára v Gente. Nie je to iba hold kvalitnej starej maľbe. Tým, že výjavy z oltárov preniesla do vyprázdneného priestoru, vytvorila silnú metaforu miesta kresťanského umenia v sekulárnej spoločnosti.
Úvodná ilustrácia horiacej gotickej katedrály jej výpovednú hodnotu ešte umocňuje.
Tému čísla otvára Rod Dreher textom Ako Dante zachránil môj život. Dreher cez svoju skúsenosť s Božskou komédiou formuluje základné tézy, pokiaľ ide o zmysel a silu umenia: dobré umenie má možnosť meniť ľudské životy. Má silu vzpružiť bežne zastretú a otupenú vnímavosť. Dáva príležitosť pozrieť sa pravdivo na seba samých a vidieť nechcené chyby a omyly. Dokonca má silu skrze zážitok krásy inšpirovať a priviesť nás bližšie k Bohu. Text odznel ako prednáška na Bratislavských Hanusových dňoch v roku 2019.
Jedna z ilustrácií Márie Mitríkovej.
Michal Malatinský a Juraj Šúst si vybrali romány katolíckych autorov, ktoré sa tematicky dotýkajú sexuálnej, respektíve feministickej revolúcie. Malatinský rozoberá román Egoisti od talianskeho autora Bonaventuru Tecchiho, Šúst román nórskej autorky Sigrid Undsetovej Kristína Vavrincová. Tecchi zaznamenáva dôsledky odklonu od viery, ako aj kresťanskej sexuálnej etiky (osamelosť, prázdnota života) a predznamenáva tak dnešok, Undsetová na príklade Kristíny ukazuje aj možnosti konverzie cez očisťujúcu silu utrpenia a viery.
Profilom J. K. Chestertona prispel Pavol Hrabovecký. Píše o tom, čím ho veľký obranca viery inšpiruje, i o tom, ako ho nasledovať dnes.
Timotej Križka, Matúš Ďurana aj Michal Čop sa venujú umeniu vo filme. Križkov text je apológiou filmov ruského režiséra Tarkovského, Ďurana vzdal hold nemeckému režisérovi Herzogovi a Čop sa pri americkom režisérovi Malickovi zamyslel nad otázkou, prečo najlepšie katolícke diela tvoria nekatolíci. Každý z autorov však píše inak a všetci traja zachytávajú niečo podstatné z filmového umenia.
O hudbe napísali Samuel Trizuljak, Andrej Matis a Juraj Šúst. Trizuljak esejisticky sviežo hodnotí svoje suchoty s tvorbou Simy Magušinovej, Matis prispel menšou, ale dôležitou štúdiou o liturgickej hudbe. Prístupne predstavuje jej žáner a súvis s liturgiou a ukazuje, prečo je dôležitá a v čom sa líši od ostatnej náboženskej hudby. Šúst prispel recenziou albumu Memento od Petra Janků.
Toto číslo Verbumu ponúka aj texty nad rámec hlavnej témy. Jednak dôležitú reflexiu tohtoročnej (ne)tolerantnej Pohody od Samuela Trizuljaka, ktorý do tohto čísla prispel aj výberom staršieho textu od Ladislava Hanusa v rubrike Pramene. A zároveň recenziu Michala Malatinského knihy Psychológia totalitarizmu od Mattiasa Desmeta. Rubrika Spiritualita ponúka dva dopĺňajúce sa teologické texty o práve prebiehajúcej synode od Martina Mihálika a Borisa Bartha, ktoré treba čítať spolu. Do diskusie o konzervativizme na stránkach Verbumu sa v kontexte Kierkegaardovho myslenia zapojil úvodnou štúdiou Peter Šajda.
Katolícke umenie nie je na očiach, ale žije!
Tu Rex Gloriae, Christe.
Časopis Verbum si môžete objednať tu.
