Verbum
48143484761_23e1b4e5a3_b

John Henry Newman: Ztráta a zisk | recenzia

Ztráta a zisk (Loss and Gain) bol Newmanov prvý román. Napísal ho v roku 1848, teda len tri roky po prijatí katolíckej viery. Dielo už vtedy vyvolalo značnú pozornosť a bolo ešte za Newmanovho života preložené do viacerých jazykov. Slovenskému čitateľovi je v súčasnosti prístupné aj vďaka českému vydaniu vydavateľstva Hesperion z roku 2019. Zodpovedným redaktorom vydania bol známy kňaz Štěpán Smolen.

Hoci anglický originál románu je dostupný online, kúpa českého prekladu rozhodne nie je zlou investíciou. Prekladateľka Lucie Čekotová si na českom znení dala záležať, žiadny z náročných liturgických a teologických pojmov neprekladá prvoplánovo. Kniha je navyše doplnená objasňujúcimi poznámkami k textu, ktoré čitateľovi približujú reálie viktoriánskeho Anglicka a Oxfordu.

Newmanov román je sčasti autobiografický, predovšetkým ho však charakterizuje príbeh duchovného a intelektuálneho dobrodružstva. Hlavnú dejovú líniu tvorí precitanie románového hrdinu, oxfordského študenta teológie Charlesa Redinga, vo vzťahu k veľkým teologickým otázkam kresťanstva. Hľadanie pravdy Redinga nakoniec dovedie do Katolíckej cirkvi. Hoci vyvrcholenie príbehu autor prezrádza už v podnázve knihy (Příběh konvertity, angl. The Story of a Convert) deju nechýbajú momenty napätia, zvratov i prekvapení. Kniha ponúka satirické state, ktoré čitateľa rozosmejú, ale tiež momenty hlbokého dojatia, ktoré mu do očí azda vtlačia slzy.

Obhajca katolicizmu i učiteľ ekumenizmu

Popri hlavnej dejovej línii sú v rozhovoroch postáv i v úvahách románového rozprávača načrtnuté viaceré dôležité témy ľudského života: vzťah k rodine, priateľstvo, príroda, ale aj vzdelanie a poézia. Právom možno nadobudnúť pocit, že na takmer každej strane knihy sa dá nájsť veta, ktorá by mohla byť námetom pre filozofickú esej. V skutočnosti sú mnohé výroky Newmanovych postáv plodom jeho podrobného štúdia a hlbokej reflexie.

Zaujímavosťou je, že pápež Benedikt XVI. označil Newmana za učiteľa ekumenických čností. Tu by sa dalo namietať: Môže byť človek, ktorý konvertoval z protestantizmu na katolícku vieru a veľkú časť svojho života zasvätil obhajobe tohto kroku, vzorom pre dialóg s kresťanmi iných vierovyznaní? Odpoveď na túto námietku dáva (aspoň sčasti) práve Strata a zisk. Tento román môže byť obohatením a výzvou pre kresťana z akejkoľvek denominácie. Charles Reding totiž v priebehu deja zažije až dve konverzie.

Na začiatku je Reding človekom láskavým a citlivým, nemá však žiadne pevné postoje, jeho teologickým úvahám chýba konzistentnosť. Dokáže sa úprimne tešiť z toho, že ľudia, ktorých stretáva, sú kresťania v krste zasvätení Kristovi. Nijako ho však nevyrušuje, že minimálne niektorí z nich od Kristovho učenia nejako odbočili alebo ho sčasti nepoznajú. Toto sa postupne zmení: Charles si zachová svoje dobré vlastnosti, zároveň však pozvoľna príjme zásadu, ktorá je v románe označovaná pojmami ako teorie věroučné pravdy či dogmatický princip (angl. theory of dogmatic thruth, principle of dogmatism). Toto je prvá konverzia Charlesa Redinga. Prijatie dogmatického princípu mu potom pomáha uvedomiť si, že rozdiely medzi náukou anglikánskej cirkvi, do ktorej patrí, a učením Katolíckej cirkvi sú závažné a ako anglikán preto musí voči katolíckemu učeniu zaujať negatívny postoj. Postupne však dospeje k poznaniu, že dogmatický princíp nie je v anglikanizme konzistentne uplatnený a tak si kladie otázky, ktoré ho napokon privedú k druhej konverzii, totiž k vstupu do Katolíckej cirkvi.

Úder Newmanovej hodiny

Celkovo z posolstva románu badať, že obe Charlesove konverzie spolu úzko súvisia. Druhá konverzia spočíva na prvej a je jej naplnením. Románový hrdina totiž spoznáva pravdu katolíckej viery primárne vďaka tomu, že rímska cirkev vystupuje ako prorok, ktorý si neprotirečí a „stejně jako prorok v Písmu nepřipouští konkurenci a odsuzuje každé učení, které odporuje jejímu“. Tesne pred svojou (druhou) konverziou Reding dokonca vyjadruje presvedčenie, že „zůstanu-li v anglikánské církvi, nebudu spasen“.

Známy český filozof a estetik Petr Osolsobě, ktorý v predslove k českému vydaniu predstavuje Newmana a jeho dobu čitateľom, svoj text navyše okoreňuje (miestami veľmi kritickými) komentármi k súčasnej situácii kresťanského sveta. Za pozornosť však stojí najmä Osolsoběho poznámka, že svätý Pavol VI. označil II. Vatikánsky koncil za úder Newmanovej hodiny. Tieto slová môžu niektorých čitateľov prekvapiť. Nepriniesol práve posledný koncil prekonanie vyššie zmieneného Newmanovho chápania náboženskej pravdy? Pohľad do samotných koncilových dokumentov dosvedčuje opak. Hoci to dnes pre mnohých môže znieť kontraintuitívne, konciloví otcovia tieto Newmanove postoje bezvýhradne potvrdili: „Všetci ľudia sú povinní hľadať pravdu, najmä v tom, čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a keď ju poznali, prijať ju a zachovávať“ (Dignitatis humanae, 1). A na inom mieste: „Preto by sa nemohli spasiť tí ľudia, ktorí hoci by vedeli, že Katolícku cirkev založil Boh skrze Ježiša Krista ako nevyhnutne potrebnú, predsa by nechceli do nej vstúpiť alebo v nej vytrvať“ (Lumen gentium, 14).

Newmanov odkaz pre dnešnú dobu

Vzhľadom na výzvy, pred ktorými dnes stojíme, sa dá povedať, že Ztráta a zisk obsahuje trojaký odkaz veľkého anglického svätca pre slovenských čitateľov.

Po prvé ukazuje, že intelektuálny život nijako nie je v rozpore s autentickým kresťanstvom a že aj rozum je Boží dar, ktorý môže byť na ceste viery nápomocný. Newman čitateľov nenecháva na pochybách, že jeho hrdina má pravidelný a horlivý modlitebný život. No od svojich povrchných rovesníkov sa Charles odlíši najmä tým, že začne brať vážne pálčivé otázky výkladu Písma a poctivo na ne hľadať odpoveď.

Po druhé Ztráta a zisk na viacerých miestach ukazuje hĺbku a silu liturgického života katolíkov 19. storočia. Tak nám pomáha prekonať predsudky o „zaostalosti“ či „neľudovosti“ tradičných liturgických foriem.

Tretím a snáď najdôležitejším odkazom je práve zdôraznenie dogmatického princípu ako nevyhnutnej súčasti kresťanskej viery. Na príklade Charlesa Redinga Newman ukazuje, že možno zostať pokorným, láskavým a citlivým človekom a zároveň naplno prijať záväznosť náuky Ježiša Krista a veriť v univerzálne poslanie Cirkvi, ktorú Kristus založil. Dôvody, ktoré v románovom príbehu presvedčili Redinga, môžu slovenským kresťanom pomôcť nanovo objaviť pravdu, že skutočný Kristov učeník túži prijať a plniť Božiu vôľu celú.

Takto k nám svätý John Henry Newman aj dnes prehovára ako Kristov svedok, ako apoštol modernej doby. Práve preto je potrebné sa k nemu stále vracať a popriať mu veľa pozorných čitateľov.


Titulná fotografia: Flickr

Boris Bartho

Vyštudoval právo vo Viedni a Dijone, v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na univerzite v rakúskom Wiener Neustadte. Od r. 2011 je členom predsedníctva Spoločenstva Ladislava Hanusa. Zaujíma sa o témy súvisiace so vzťahom kresťanskej viery k modernému mysleniu a súčasnej spoločnosti.

Ďalšie texty z rubriky