Verbum
imre_titulka

Potomok Habsburgovcov: Kedysi sme mali práva a povinnosti. Dnes už máme len povinnosti

Arcivojvoda Imre von Habsburg-Lothringen sa narodil v roku 1985 ako syn Carla Christiana von Habsburg-Lothringen a luxemburskej princeznej Marie-Astrid. Pôsobí ako viceprezident organizácie Accueil Louis et Zélie, ktorá sa v súlade s odkazom sv. Louisa a Zélie Martinovcov, rodičov sv. Térézie z Lisieux, venuje sprevádzaniu osôb a rodín v ťažkých životných situáciách. O svojom prastarom otcovi Karolovi prednášal v rôznych krajinách. Okrem iného je (v 35. generácii) priamym potomkom svätej Ľudmily a jej manžela českého kniežaťa Bořivoja, ktorého v roku 882 pokrstil na Veľkej Morave svätý Metod.

V rozhovore sa dozviete:

  • Ako so Habsburgovci spojení so Slovenskom,
  • aký je odkaz cisára Karola pre dnešok,
  • čo si myslí o dnešnej európskej spoločnosti,
  • ako vníma výchovu detí v súčasnej dobe,
  • ako sa zoznámil s manželkou, ktorá pochádza z USA.

Rod Habsburgovcov možno označiť ozaj za medzinárodný. Mohli by ste nám priblížiť vzťah vašej rodiny a váš osobný vzťah k Slovensku?

Puto medzi Slovenskom a mojou rodinou je samozrejme veľmi staré. Niekoľko storočí máme tú česť byť úzko spätí s históriou tejto krajiny. Nedávno som si vyhľadal, koľko Habsburgovcov bolo korunovaných v Dóme svätého Martina tu v Bratislave, a zistil som, že ich bolo 18. Môžem povedať, že vedomie úzkej spätosti so slovenským národom bolo v našej rodine vždy prítomné. Moja prababička, cisárovná Zita, opakovane hovorila o odvahe a húževnatosti Slovákov, ktorí boli v dejinách súčasťou väčších celkov, ale vždy si zachovali svoju národnú identitu, kultúrne tradície a katolícku vieru. A tento vzťah lásky pretrváva aj v súčasnosti.

S manželkou Kathleen sme sa zasnúbili v Krakove a krátko nato sme podnikli cestu po európskych krajinách, najmä po tých, ktoré boli kedysi spojené s históriou našej rodiny. A bolo pre mňa veľmi dôležité vziať ju aj na Slovensko, aby mohla túto krajinu vidieť a zažiť. Spomínam si, že nás oboch zvlášť očarila Banská Bystrica, kde sme naozaj cítili dušu tohto krásneho mesta. Vždy je radosť tu byť.

Dozvedel som sa o proroctve stigmatizovanej rehoľnej sestry o blahoslavenom cisárovi Karlovi. Podľa tohto proroctva mal byť zdrojom veľkého požehnania pre Rakúsko. Myslíte si, že to platí aj pre iné časti bývalej monarchie vrátane Slovenska?

Určite áno. Toto proroctvo pochádza od sestry Vincencie zo Šopronu v Maďarsku. Keď bol Karol ešte malý chlapec, povedala, že ľudia by sa mali za neho modliť, pretože sa stane cisárom a bude terčom mnohých zlých útokov, ale tiež, že jeho pôsobenie prinesie veľa požehnania v celej monarchii. A skutočne, Karol bol znamením odporu, mnohí ľudia jeho snahy nechápali a odmietali ho. Dnes však môžeme vnímať, že vo všetkých svojich rozhodnutiach sa snažil sledovať najlepšie záujmy svojich národov. Chápal, že jeho postavenie je predovšetkým postavením služby voči svojmu ľudu. To je dôležité posolstvo pre všetkých politikov a ľudí, ktorí nesú zodpovednosť.

Blahoslavený cisár Karol má mnoho ctiteľov v rôznych krajinách. Vy ste o jeho živote a odkaze prednášali nielen v Európe, ale aj v USA. Prečo ho, podľa vášho názoru, mnohí katolíci stále považujú za dôležitého pre svoj duchovný život a vieru?

Jeho život je pre dnešok čoraz aktuálnejší. Prvým dôvodom je, že spolu so svojou manželkou Zitou poskytli skvelý príklad toho, aké by malo kresťanské manželstvo. Ich manželstvo bolo totiž veľmi plodné, mali osem detí a všetky vychovávali veľmi rozvážne v katolíckej viere. Liturgickú spomienku na blahoslaveného Karola stanovil Ján Pavol II. na 21. október, čo nie je ani deň jeho smrti, ani narodenín, ale deň jeho svadby so Zitou. Je zrejmé, že svätý Ján Pavol II. chcel poukázať na príkladnosť ich manželstva. Deň po svadbe Karol povedal Zite: „Teraz si musíme navzájom pomáhať dostať sa do neba.“ Pochopil, že manželstvo nie je samoúčelné, ale že je to posvätné povolanie a spôsob, ako dosiahnuť ešte dôležitejší cieľ – dostať sa do neba a dosiahnuť zjednotenie s Bohom.

Druhým dôvodom je jeho verejný život v úlohe cisára a kráľa, ako človeka nesúceho zodpovednosť. Ako som už povedal, svoje postavenie chápal ako povolanie slúžiť a bol ochotný uprednostniť záujem národov ríše pred svojimi vlastnými záujmami, a to až do tej miery, že bol ochotný obetovať korunu a vlastný život. A v istom zmysle to naozaj urobil. Zomrel pomerne mladý, vo veku 34 rokov, po tom, čo ponúkol svoj život ako obetu za mier v Európe a za jednotu svojich národov.

Tretím dôležitým rozmerom je jeho život modlitby. Modlitbe a viere zostal verný v dobrých aj ťažkých časoch a do centra každého rozhodnutia vždy postavil Boha. Veril, že Boh má plán a že jeho plán je dobrý. Myslím si, že príklad človeka, ktorý zostal verný Bohu za všetkých okolností, je veľmi silným posolstvom pre dnešné časy, časy zmätku.

imre_1
Na dočítanie článku je potrebné zadať Váš e-mail.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čitanie a diskusiu. Chceme budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyplnením e-mailu získate prístup k textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
Váš e-mail a ďalšie údaje nikdy neposkytneme ďalším stranám.
Odoslaním súhlasite s našimi GDPR a Obchodnými podmienkami.
Boris Bartho

Vyštudoval právo vo Viedni a Dijone, v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na univerzite v rakúskom Wiener Neustadte. Od r. 2011 je členom predsedníctva Spoločenstva Ladislava Hanusa. Zaujíma sa o témy súvisiace so vzťahom kresťanskej viery k modernému mysleniu a súčasnej spoločnosti.

Ďalšie texty z rubriky