Verbum
286083035_2155983387881973_5294053932608992311_n

Dva svety

Ako sa líši kresťanské, katolícke myslenie od svetského? Žijeme v kultúre, ktorá „privatizovala“ náboženstvo a pre nasledovníkov Krista je čoraz ťažšie posudzovať súčasnú kultúru a verejný život z kresťanských princípov. V rámcoch „súkromného života“ ešte máme ako tak kresťanské povedomie, ale vo všetkom ostatnom nás liberálna sekulárna kultúra svojím utilitaristickým a technokratickým myslením prevalcovala.

Prvé tohtoročné číslo sa preto zameriava na fenomény súčasnej kultúry, ktoré je náročné posudzovať vo svetle viery.

Fenomény dnešnej doby

Vezmime si také sociálne siete: všetci by sme vedeli sformulovať zopár psychologických či behaviorálnych argumentov, prečo nám škodia (čo nám zároveň nijako nebráni na nich tráviť čas). Marc Barnes, ktorého chestertonovský text s láskavým dovolením magazínu New Polity publikujeme, posudzuje ich zlý vplyv predovšetkým v kontexte nadprirodzeného sveta, na ktorý síce ešte veríme, ale v našom myslení s ním už nepočítame. Barns vidí ich škodlivú silu najmä v tom, že napomáhajú diablom konať svoju prácu: pokúšať človeka.

Alebo fenomén kaviarne, ktorý Ján Tkáč použil ako metaforu na priestor, kde sa tvorí kultúra. Kým v sekulárnom svete kaviarne praskajú vo švíkoch, v kresťanskom svete, paradoxne, nie je na kultúru priestor a čas (pričom kultúru odvodzujeme, aspoň sme to kedysi robili, od náboženského kultu). Treba sa nám preto nanovo zamyslieť nad konceptom nedele a znovu sa ho naučiť žiť.

A ešte jeden fenomén, nacionalizmus. Hoci sa dnes aj sekulárny svet opäť dokáže prihlásiť k národu (hoci až v kontexte vojny), v katolíckom svete, zvlášť na Slovensku, panuje v otázke národnej identity stále istý ostych. Michal Malatinský argumentuje, prečo tento ostych treba prekonať. Zároveň Edmund Waldstain, aj na základe svojej skúsenosti z Ukrajiny, dodáva, že ani dilema národný-nadnárodný nič nerieši, ak je štát indiferentný či nepriateľský ku kresťanskej viere.

Diskusia o konzervativizme nehasne

Do nového čísla prispel hlavnou štúdiou politický filozof Marián Kuna z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jeho dlhší filozofický text polemizuje s tézou, že kresťanský konzervativizmus nevyhnutne znamená odklon od súčasného sekulárneho štátu (J. Šúst: Konzervativizmus ako vystúpenie zo sekulárneho matrixu, Verbum, 2/2021). Kuna problematizuje chápanie sekularizmu a rozlišuje viaceré typy sekularizmov s cieľom hľadať čo najlepší modus vivendi pre dnešnú dobu.

Nový Verbum obsahuje aj ďalšie témy: katolícke vzdelávanie na Slovensku, náročnosť dialógu medzi kresťanmi (konzervatívcami) a progresívcami v kultúre, v médiách i politike, či analýzu vojny na Ukrajine v kontexte Augustínovho Božieho štátu. A k tomu niekoľko kratších textov z dejín kresťanskej kultúry na Slovensku.

Veríme, že si v ňom čitateľ nájde cenné inšpirácie, ako premýšľať o súčasnej kultúre vo svetle kresťanskej viery.

Nové číslo časopisu Verbum si môžete objednať podľa návodu na tomto odkaze.


Ďalšie texty z rubriky