„Obžalobe som porozumel, vinným sa necítim.“
[Poznámka redakcie: Text vyšiel v decembrovom tlačenom Verbume, číslo 2 / 2021.]
Súčasná katolícka farnosť Bohdanovce, v okrese Košice-okolie, je pomerne mladá. Hoci sa predpokladá, že v dávnej minulosti v obci stál kostol a že v nej sídlil katolícky kňaz, s určitosťou môžeme povedať iba to, že farnosť, ako ju poznáme dnes, vznikla až v roku 1947, keď bol postavený kostol sv. Margity Márie Alacoque, ktorý je jediným kostolom na Slovensku zasväteným tejto svätici. Po Jurajovi Timkovi sa druhým správcom bohdanovskej farnosti stal Ľudovít Rydarovský. Keďže ide o mimoriadne zaujímavú osobnosť so zložitým, ale aj inšpiratívnym životným príbehom, rozhodli sme sa spracovať životný príbeh tohto kňaza s dôrazom na jeho pôvod v cudzine, odbojovú činnosť v čase 2. svetovej vojny, prenasledovanie komunistickým režimom a pôsobenie vo farnosti Bohdanovce. Ako zdroje poslúžili archívne materiály z Arcibiskupského archívu v Košiciach a zo Štátneho archívu v Bratislave, no taktiež materiály z rodinného archívu pani Małgorzaty Międzobrodskej, ktorá je vnučkou kňazovho brata a zároveň historičkou v poľskej Wieliczke. Použité sú aj rôzne iné zdroje, vrátane spomienok veriacich z Bohdanoviec.
Pôvod Ľudovíta Rydarovského
Rodičia kňaza Rydarovského, Ján a Teofila rodená Przybycień, pochádzali z územia južného Poľska, po svadbe sa však kvôli práci usadili v Zborove pri Bardejove, keďže v tom čase išlo o jeden štát, teda Rakúsko-Uhorsko. V Zborove, ktorý je neďaleko poľských hraníc, pracoval Ján ako kováč. Narodili sa im štyri dcéry a traja synovia. Všetky dcéry však zomreli na tuberkulózu a dospelosti sa dožili len synovia, z ktorých jeden, Ľudovít Rydarovský (v poľštine Ludwik Rydarowski), sa narodil 26. septembra 1891. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1913 maturitou na gymnáziu v Prešove. V tom istom roku mu zomrel otec. Po štúdiu teológie v Košiciach bol 13. júna 1918 vysvätený biskupom Augustínom Fischerom-Colbriem v Dóme sv. Alžbety. Primičnú sv. omšu slúžil 4. augusta v rodnom Zborove. Po tom, čo na troskách Rakúsko-Uhorska vzniklo Česko-Slovensko i Poľsko, sa v roku 1922 Ľudovítov brat Kazimierz Rydarowski, ktorý bol významným konštruktérom naftových motorov, odsťahoval, spolu s manželkou a matkou, do Poľska. Ľudovít, ako jediný člen rodiny, ostal na Slovensku. Neexistuje dokument, ktorý by hovoril o tom, prečo sa Ľudovít rozhodol ostať v Česko-Slovensku. Podľa rodinných spomienok tak urobil z dôvodu, že v čase budovania Česko-Slovenska bol na Slovensku nedostatok kňazov, a teda chcel pomôcť slovenskej cirkvi. Občianstvo však Ľudovít Rydarovský získal po dlhých peripetiách až v roku 1942, po intervencii biskupa Jozefa Čárskeho. Ľudovít Rydarovský bol členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Sečovciach a ovládal štyri jazyky: slovenský, poľský, maďarský a esperanto. Jeho najvýznamnejším pastoračným pôsobiskom boli Sečovce. V rokoch 1933 – 1950 zastával funkciu sečovského dekana a čestný titul dekan mu ostal až do smrti. Veľmi zaujímavou kapitolou jeho života je pomoc prenasledovaným počas 2. svetovej vojny, no taktiež zadržanie a väznenie v komunistických žalároch v rokoch 1950 – 1951, za čo si zaslúžil titul trpiteľ pre vieru. Po prepustení z väzenia pôsobil desať rokov ako správca farnosti v Bohdanovciach. Po skončení úradu zotrval ako dôchodca ešte dva roky v Bohdanovciach, kde veriacim vykonával najnevyhnutnejšie duchovné služby. Farnosť by inak ostala bez kňaza, pretože vtedajšia štátna moc bránila tomu, aby bol v Bohdanovciach riadne ustanovený farár. V roku 1963 odišiel na dôchodok do Sečoviec.
