Verbum
_IMO0071-2

Konzervativizmus ako vystúpenie zo sekulárneho matrixu

I.

17. júla 1794 bolo na námestí v Compiègne popravených šestnásť karmelitánok. Boli obvinené z fanatizmu, vzbury a rebélie voči francúzskemu ľudu. Ich zločinom bolo to, že odmietli opustiť kláštor a vystúpiť z rehole. Veľká francúzska revolúcia si kládla za cieľ rozbiť politicko-kultúrny poriadok kresťanskej spoločnosti a nahradiť ho sekulárnym štátom.

Podarilo sa. Dnes žijeme v politicky sekulárnom štáte. A pretože históriu píšu víťazi, udalosť v Compiègne sa na rozdiel od útoku na Bastilu nestala súčasťou širšej kolektívnej pamäte, [1] pretože popiera všeobecne zdieľaný naratív, podľa ktorého je to predsa kresťanstvo, ktoré berie ľuďom slobodu a ženie ich na barikády či hranice. Naopak, je to štátny sekularizmus, ktorý je vyslobodením z tohto náboženského fanatizmu.

Kresťanský konzervativizmus [2] vychádza z odmietnutia tohto sekulárneho naratívu a stavia na obrane dôležitosti kresťanstva tak pre spoločenský ako aj politický život spoločnosti. V tomto zmysle kresťanský konzervativizmus neznamená predovšetkým konzervovať minulé. A prioritne neznamená ani princíp pomalej zmeny. V prvom rade znamená uvedomovať si hodnotu kresťanskej spoločnosti i kresťanského pohľadu na politiku. To znamená, že vidí – v súčasnosti aspoň v zmysle teórie – alternatívny politicko-spoločenský poriadok k súčasnej sekulárnej spoločnosti a ten sa snaží aj v praxi aplikovať, nakoľko to historické okolnosti umožnia.

Problémom dneška je, že takéto konzervatívne povedomie chýba. Sme až príliš ľuďmi svojej doby a nedokážeme vidieť súčasnosť v širších dejinných súvislostiach. Skrátka, sme pod vplyvom liberálnej sekulárnej kultúrnej pamäte.

Táto pamäť, okrem toho, že je veľmi selektívna, je aj – ako ukazuje príklad popravených karmelitánok – nespravodlivá voči kresťanstvu. Interpretuje dejiny cez svoje vlastné ideály – rovnosť, bratstvo, slobodu – ktoré nevznikli na zelenej lúke, ale sú revolučne a nepriateľsky namierené voči kresťanskej spoločnosti. V skutočnosti hovoria: potrebujeme odstrániť kresťanstvo, aby sme oslobodili človeka a zrušili sociálne nerovnosti. Alebo v miernejšej podobe: postačí, ak oslobodíme verejný život od náboženstva a budeme mať spravodlivú spoločnosť.

S touto zmiernenou podobou politického sekularizmu dnes, žiaľ, súhlasí veľká väčšina spoločnosti, vrátane kresťanov. Väčšia časť z nich si dnes myslí, že spoločnosť môže byť kresťanská, ale štát by mal ostať sekulárny. Problém je, že nemôže. Sekulárny štát, tak v teórii ako aj v historickej realite, vedie k odkresťančenej spoločnosti.

II.

Posledných niekoľko desiatok rokov kresťanské Slovensko vymiera: 10 % za 10 rokov a teraz to zrejme bude o niečo viac. [3] Ešte nedávno sa viac ako dve tretiny obyvateľov hlásili ku kresťanstvu, dnes budeme radi, ak to bude aspoň každý druhý. Avšak, počet praktizujúcich kresťanov je iste pod 20 %. Hrozí, že za 20 – 30 rokov bude počet praktizujúcich katolíkov aj na Slovensku na úrovni štatistickej chyby.

Na dočítanie článku je potrebné zadať Váš e-mail.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čitanie a diskusiu. Chceme budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyplnením e-mailu získate prístup k textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
Váš e-mail a ďalšie údaje nikdy neposkytneme ďalším stranám.
Odoslaním súhlasite s našimi GDPR a Obchodnými podmienkami.
Juraj Šúst

Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Od r. 2011 je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum, dramaturgom publicistickej relácie RTVS Do kríža, vystupuje v relácii Reflektor na Rádiu Devín. Angažuje sa ako pro-life aktivista. Je ženatý, s manželkou Lenkou majú 5 detí.

Ďalšie texty z rubriky