Verbum
Snímka obrazovky 2022-02-01 o 20.43.46

Hidden Life | Recenzia

Upriamiť pozornosť na film Hidden life – Skrytý život by bolo najvhodnejšie v pôstnom období pred sviatkami Veľkej noci, keď sa medituje o téme bolesti, obety a lásky. Hneď pri prvých zmienkach treba pripraviť diváka na dlhé 3-hodinové poetické sústo od filozoficky podkutého režiséra Terrenca Malicka. Tento americký režisér známy svojím typickým rukopisom, ktorý sa prejavuje najmä cez kameru vťahujúcu diváka do intenzívnej blízkosti deja, sa tentokrát pustil do explicitne náboženského motívu, hoci sa sám považuje za agnostika.

Dej spracováva životné kapitoly statočného a skromného rakúskeho sedliaka Franza Jägerstättera – oficiálne blahorečeného Katolíckou cirkvou v roku 2007 – na pozadí každodennej reality vidieckeho života uprostred hôr: manuálna práca, spätosť s prírodou a miestnou komunitou v dedinke Radegund. Obzvlášť intenzívnym motívom je Franzov dôverný vzťah k svojej manželke, ktorý sa tiahne naprieč všetkými etapami jeho krížovej cesty.

Do pomerne idylického a nežného životného rytmu vtrhne temnosť diktátorského režimu 2. svetovej vojny. Vo vzduchu a v medziľudských vzťahoch zrazu cítiť nedôveru a strach. Muži sú povolaní na vojnu. Franzovi s jeho životným nastavením je zrejmé, že nastávajúci vojnový konflikt je deštruktívny, a neskôr už ako naverbovaný vojak odmieta zložiť Führehrovi prísahu. Za trest ho následne vláčia po nacistických väzeniach a vyšetrovacích komisiách, kde ho často týrajú.

Divák má možnosť priľnúť k hlavnej postave. Táto intenzívna blízkosť dáva príležitosť nahliadnuť do jeho vnútorných intímnych dialógov, otázok, modlitieb a stretnutí – verbálne i neverbálne. Ponúka sa mu možnosť, aby ho vtiahli city a súcit spolu s bolesťou, pri ktorej to však nekončí. Každú chvíľu jeho krížovej cesty, teda v náročných chvíľach životných strastí, sa dá vnímať poetickosť a jedinečnosť prítomného okamihu. Toto je práve remeselnou značkou režiséra Malicka, kde sa krásnym stáva i obyčajné kuchynské náradie, zlomený plot či kvet na väzenskom nádvorí. Pomalé zábery, magická hudba i netradičná strihová kompozícia vyvolávajú v divákovi pocit, že je pred ním čarovný a zároveň obyčajný život. Krásne prostý obyčajný život.

Film Hidden life je intenzívnym umeleckým dielom o statočnosti človeka, o nezmyselnosti 2. svetovej vojny a diktátorských režimov. „Ako si môže niekto uchovať svoju vnútornú nevinnosť v temnej dobe?“ Ide o bolestivú otázku, no v tomto filme vidieť odhodlanosť a odvahu klásť si aj takéto otázky. Snímka nemá gýčové figúry, nepláva v kategórii ilustratívneho náboženského filmu. Vzácnosťou tohto diela je aj to, že nepoučuje, iba ukazuje. Vidno to i v prípade vývoja rôznych postáv počas deja: sedliakov i cirkevných predstaviteľov, ktorí hoci už viac-menej rezignujú na odpor, nie sú vykreslení vyslovene v negatívnom svetle. Divák je touto naráciou postavený pred introspekciu i spytovanie svedomia, ktoré mu kladie otázku, ako by sa zachoval na ich mieste.

Malickov režisérsky meditatívny prístup je krehký a citlivý i v častiach s bolesťou a utrpením. Na druhej strane slovné spojenie I love you, ktoré počujeme v každom filme, tu zrazu zaznieva s veľkou vážnosťou. Už to nie sú len slová, ale životný postoj a jediná vec, o ktorú sa oplatí bojovať.

A Hidden Life. (USA/UK/Nem., 2019, 174 min.)
Réžia: Terrence Malick
Scenár: Terrence Malick
Hrajú: August Diehl, Valerie Pachner, Maria Simon.


Titulná fotografia: filmový plagát

Michal Žák

Vyštudoval architektúru a grafický dizajn v Bratislave a vo Wroclawe. Zaujíma sa o vzťah súčasného umenia a kresťanskej spirituality. Momentálne ako salezián v rehoľnej formácii študuje filozofiu na Inštitúte svätého Tomáša Akvinského v Žiline.

Ďalšie texty z rubriky