Verbum
lockdown-5038830_1280

S láskou a kreatívne

Prežívame rok v pandémii.

Osobne prežívam dva svety, ktoré sa vo mne bijú. Od 10. marca roku 2020 boli zrušené verejné sväté omše. V našej rehoľnej kaplnke, kde predtým bývali omše len raz za dva týždne, sa začali slúžiť sväté omše denne. Tieto svety vo mne počas roka zápasili a raz vyhrával svet „s veriacimi”, druhýkrát svet „pre mňa”. Bolo mi ľúto, že sa nestretávam s veriacimi v chráme, že nezdieľam spoločenstvo. Na druhej strane bolo pohodlné, že mám celý duchovný servis doma a nemusím pre to nič urobiť. Vyhovovalo mi to, ale ma to aj frustrovalo. Nepatrím totiž do klauzúrneho spoločenstva, chýbal mi rozmer kostola, rodín, mládeže.

S odstupom roka musím povedať jednu smutnú vec. Všetko je vec zvyku. Zvykli sme si na všetko a brali sme to ako samozrejmosť. Idem na kávu, idem do kostola, idem do práce, do školy. Ofrflať šéfa, ofrflať prácu, denný rytmus. Cítiť sa ukrivdene, lebo som kresťan, konzervatívec, menšina, prolifer... Denné sťažovanie sa na všetko a na všetkých. Kým neprišlo k prvej uzávere. Najprv bolo aj trocha radosti: konečne si oddýchnem, obnovím sa, venujem viac času pomôckam do školy, konečne dorobím začaté projekty, konečne urobím všetko, čo je zameškané. Z dvoch týždňov je však rok, čo sedím doma za počítačom a spievam si pieseň Jara Filipa Cez okno. A aj z toho sa stáva určitý zvyk. Ráno vstať, pomodliť sa, naraňajkovať sa, sadnúť k počítaču alebo ku knihám, modlitba, obed, opäť sadnúť ku knihám a učiť sa, modlitba, svätá omša, večera a stretnutie s komunitou, chvíľa voľna na prechádzku alebo cvičenie, opäť modlitba, spánok. Zvyk. Opäť. Takto to je.

Na jednej strane prežívam luxus duchovného života. Všetky modlitby breviára, svätá omša v domácej kaplnke, osobná adorácia, spoločenstvo. Už rok sa cítim ako na duchovných cvičeniach. Hotový karmelitánsky kláštor!

Na druhej strane cítim, že by som oveľa radšej stratila časť z tohto luxusu, lebo viem, že niekto nebol už šesť mesiacov na inej ako virtuálnej omši. Akoby mi chýbala solidárnosť so všetkými známymi, ktorí mi denne telefonovali: „To Vám teda závidíme, že máte normálnu omšu!“

Na dočítanie článku je potrebné zadať Váš e-mail.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čitanie a diskusiu. Chceme budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyplnením e-mailu získate prístup k textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
Váš e-mail a ďalšie údaje nikdy neposkytneme ďalším stranám.
Odoslaním súhlasite s našimi GDPR a Obchodnými podmienkami.
Hermana Matláková

Pochádza z Ludrovej pri Ružomberku. Je členkou Kongregácie Milosrdných sestier svätého Vincenta – Satmárok (SMVS). Vyštudovala Katolícku teológiu a Slovenský jazyk. Momentálne je doktorandkou na Katolíckej univerzite v odbore žurnalistika.

Ďalšie texty z rubriky