Verbum
VERBUM 1200x628_orez2

Aké sú výzvy slovenského konzervativizmu?

Editoriál šéfredaktora Juraja Šústa k aktuálnemu číslu Verbumu

Ako premýšľajú nové generácie katolíkov o Cirkvi a štáte? Túto a ďalšie otázky si kladú autori v druhom čísle tlačeného Verbumu roka 2021. Je to zároveň druhé číslo pod taktovkou Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktoré prevzalo vydávanie Verbumu od Katolíckej univerzity. V našom prvom čísle sme sa zaoberali reakciou Cirkvi na korona-krízu, v druhom reflektujeme aktuálny stav aj ideové východiská slovenského konzervativizmu.

Ten je oslabený a v kŕči.

Prečo konzervatívci ustupujú? Prečo nám chýba väčší ťah na bránu? Čo robia naši susedia inak? Prečo sekularizmus postupuje a kresťanská kultúra slabne? Prečo kresťanstvo vytláčajú sekulárne náboženstvá? Ako sa to dá zmeniť? Čo treba prestať robiť? A čo začať?

Michal Malatinský a Michal Čop o tom napísali priamo a konkrétne. Ja som sa z katolíckej perspektívy pokúsil o odpoveď, prečo kresťanstvo musí byť politické. Eseje sú to kritické, musia byť, ak sa má niečo zmeniť.

Timotej Križka odpovedal fotografiou na obálke a spirituálne ladenou esejou, Samuel Trizuljak fejtónom.

V septembri sa v Bratislave uskutočnil prvý ročník Konzervatívneho summitu. Podujatie rezonovalo, ale nevyhlo sa ani mediálnej kritike. V reflexii k podujatiu si Anton Ziolkovský položil otázku Kto je dnes konzervatívec? Napísal:

„V dnešnej dobe [konzervativizmus] skutočne môže pôsobiť ako sedatívum pre tých, ktorí dúfajú, že starý svet predsa len prežije. Je jednoduchšie byť liberálom s imidžom priateľa pokroku, ktorý nechce nikoho obmedzovať a je absolútne tolerantný. Hodnoverný liberál nepotrebuje nejaký mimoriadny étos, ak nepočítame povinnú slušnosť, veď si sám určuje rebríček hodnôt, podľa ktorých žije.“

„Byť konzervatívcom je možno ťažšie, lebo nie je dôveryhodné trvať na hodnotách, ktoré nežijete. Pôsobí to populisticky a smiešne. Byť konzervatívcom je ťažšie, lebo žijeme v kultúre, ktorá prezentuje najmä liberálny životný štýl. Všetci sme iba ľudia, ktorí nesieme v sebe náchylnosť na zlé. Vytrvať na vlastných hodnotách, ísť proti prúdu, si vyžaduje uvedomelý postoj a ukotvenie v komunite.“ (ZIOLKOVSKÝ, Anton: Nové horizonty, 3/2021)

Anton Ziolkovský má pravdu. Imidž konzervativizmu je biedny a kresťanský život v sekulárnej liberálnej kultúre náročný. Konzervatívci často sami nekonajú to, k čomu sa hlásia.

No konzervativizmus sa nezlepší, ak sa zameria iba na leštenie svojho sebaobrazu. Zlepší sa vtedy, keď prijme túto náročnosť ako výzvu. Ako skúšku, či obstojí.

Isté však je, že potrebuje nový impulz.

Najväčšia porcia esejí sa týka príbehu slovenských dejín. Konzervativizmus sa ťažko presadí mimo dejín. Potrebujeme ich poznať, nanovo nad nimi premýšľať. Vedieť kým sme a kým nie – ako spoločnosť, ako národ. Poznať svoju identitu, korene. A platí to zvlášť pre nové generácie. Potrebujú vedieť na čo, a na koho, nadviazať.

Eseje sú písané z kresťanskej perspektívy s výnimkou eseje Miloslava Szabóa, ktorá slovenský príbeh hodnotí z pohľadu sekularizmu. Odlišné východiská vedú k odlišným záverom. Pre diskusiu je dôležité snažiť sa vidieť aj očami druhého.

Viaceré eseje vyšli už skôr v poľskej revue Teologia Polityczna, ktorá je pre Verbum jednou z dôležitých inšpirácií, iné zas boli prezentované na malej konferencii k slovenským dejinám počas minuloročného festivalu Bratislavské Hanusove dni (BHD). Pre slovenské publikum vychádzajú prvýkrát.

V tomto čísle prinášame aj dve ocenené eseje mladých autorov z esejistickej súťaže, ktorú vypísala pápežská univerzita Angelicum práve v spolupráci s revue Teologia Polityczna. Eseje Samuela Trizuljaka a Jána Tomaštíka o konzervatívnych perspektívach v kontexte strednej Európy sa v medzinárodnej konkurencii umiestnili na prvom a druhom mieste! Gratulujeme!

Eseje predchádzajúceho čísla o stave slovenskej Cirkvi zaťali do živého. Teší nás, že vám môžeme ponúknuť dve značne odlišné esejistické reakcie slovenských autorov – Radovana Šaškoviča a Jána Mačutka.

Zároveň túto diskusiu dopĺňame dvoma ďalšími dôležitými esejami. Jedna je od Roda Drehera o Benediktovej voľbe, ktorá zaznela počas BHD v roku 2019 a druhá od Štěpána Smolena, ktorá analyzuje dve odlišné vízie (Dreher, Petráček) pre súčasnú Cirkev.

Pápež František vyslovil počas návštevy Slovenska predstaviteľom verejného života tieto slová:

„Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami.“

Výzvou slovenského konzervativizmu je čeliť tejto „ideologickej kolonizácii“. A Verbum ponúka premýšľanie nad tým, ako by sa mu to mohlo podariť.

Tu Rex Gloriae, Christe.


Ďalšie texty z rubriky