Začiatkom leta tohto roku mi Juraj Šúst pri osobnom stretnutí venoval výtlačok nového čísla časopisu Verbum, ktorý Spoločenstvo Ladislava Hanusa vydalo prvýkrát. Nakoľko témou čísla bol katolicizmus, tešil som sa na zaujímavé texty. A teším sa, že som sa dočkal.
S ceruzkou v ruke som v ďalších dňoch prelúskal všetky texty, ktoré boli zaradené v rámci hlavnej témy čísla, teda katolicizmu. Autori sa jej snažili držať, väčšinou úspešne a ich texty boli kvalitne spracované. S niektorými som sa plne stotožnil, pri niektorých som si poznačil viaceré výhrady a jeden z nich ma dokonca milo prekvapil.
Tým prekvapením bol pre mňa text Roda Drehera, s ktorým väčšinou nesúhlasím. A to najmä potom, ako v jednom zo svojich textov nepochopil rozdiel medzi autentickým konzervatívnym kresťanstvom pápeža Františka a populizmom Viktora Orbána pod záštitou kresťanstva. V jeho texte pre časopis Verbum som však našiel veľmi pekné a správne povzbudenie k tomu, aby sme sa prestali ľutovať, sťažovať sa a hundrať a vnímali pandemické obmedzenia ako výzvu na obnovenie osobného vzťahu s Ježišom i vzájomných medziľudských vzťahov.
Text Timoteja Križku považujem za jeden z najlepších, pretože sa úplne vyhol pandémii a držal sa zadanej témy čísla. Napísal nádhernú nadčasovú úvahu o tom, že kresťanstvo nie je o náboženskej etikete a plnení si náboženských povinností, ale o osobnom vzťahu so živým Bohom. Pokojne by mohla zaznieť na duchovnej obnove kňazov, seminaristov, angažovaných laikov i v ktoromkoľvek kostole.
Zamyslenie sestry Hermany pre zmenu silne reflektovalo pandemické obmedzenia. Veľmi správne poukázala napríklad na skutočnosť, že nikto nikdy nezatvoril kostoly ani nezrušil bohoslužby. Nesmeli sa sláviť len verejné bohoslužby. Zdôraznila aj fakt, že je veľmi nebezpečné, ak niektorí kňazi svojím konaním povzbudzujú k občianskej neposlušnosti. Kresťan by mal byť za každých okolností pro life, preto nemôže pochybovať o tom, že ochrana zdravia a života je viac ako účasť na liturgickom slávení.
Veľký potlesk si zaslúži Peter Šajda, ktorý vo svojom texte v súvislosti s Ladislavom Hanusom akcentuje pojmy stanovisko a šírka. Slovenskí katolíci by sa mali vrátiť z cesty bojovníkov proti niekomu a budovať si identitu založenú na vytváraní pozitívneho stanoviska. Veľmi rýchlo by mali zahodiť jalový, do seba uzavretý tradicionalizmus a otvoriť sa katolíckemu dialógu so svetom. Tam vonku totiž nie sú nepriatelia, ale nové výzvy, ktorým máme podobne ako prví kresťania čeliť
s odvahou Božích detí.
Práve tieto štyri texty mi pomohli k tomu, aby som mohol lepšie sformulovať svoj pohľad na to, čo je podľa mojej mienky katolicizmus a čo znamená byť katolíkom.
