Mám pocit, že súčasná dezorientovaná doba je naplnená fenoménom absencie osobností. V kultúrnom, politickom, spoločenskom i duchovnom prostredí. Prázdnota a banalita slov mnohých „vodcov“ bez vízií číha na každom kroku. O to viac je potom človek vďačný, ak stretne naozajstnú osobnosť. Mal som to šťastie, že som takúto osobnosť stretol. V osobe profesora Jozefa Leščinského. Toto stretnutie veľmi výrazne ovplyvnilo môj život. A som zaň nesmierne vďačný!
Naše prvé stretnutia sa uskutočnili vo Svite, keď po zosnulom predchodcovi Jankovi Magovi (významnom kňazovi podtatranského regiónu angažovanom najmä v časoch totality) prebral vedenie Katolíckeho biblického diela. Vtedy som, ešte ako mladý študent herectva na košickom konzervatóriu, začal počúvať jeho kázne, príhovory, prednášky. A ostal som fascinovaný. Pamätám si, ako som na tieto omše a kázne chodil so zápisníkom v ruke a zaznamenával myšlienky. Dodnes sa k nim rád vraciam. Aj po rokoch, keď som precestoval kus sveta, žil som niekoľko rokov v zahraničí, v Taliansku, v Ríme a počúval príhovory, homílie rôznych kazateľov a múdrych teológov, musím bez preháňania povedať, že som lepšieho kazateľa, ako bol profesor Leščinský, veru nikde nepočul.
