Spoločenskovední výskumníci podľa mňa niekedy až nadmieru nadbiehajú spoločenským náladám a trendom. Veľká časť z nich preto teraz horlivo skúma sociálne siete, fake news, konšpirácie, onlinovú prácu, onlinové vzdelávanie a kovid, kovid, kovid, kovid. Človek, ktorý chce napriek tomu ostať pri klasike a zaujímajú ho lingvistické, sociologické či mediálne témy trvalejšej platnosti, má celkom problém nájsť vhodnú konferenciu či publikačnú výzvu.
Keď aj moja obľúbená konferencia Fenomén, ktorú organizuje moja alma mater Filozofická fakulta na Univerzite Komenského, zmenila pôvodne plánovanú tému na COVID-19, kapitulovala som a začala hľadať niečo mediálno-nábožensko-kovidové, a dostatočne zaujímavé. Manžel mi večer pri našom obligátnom poháriku nadhodil: „Nepozrieš sa na to, ako píšu konzervatívci a liberáli o zavretých kostoloch? To by som si rád prečítal.“ Reku, aj ja...
Z jednej témy boli napokon dve. Okrem liberálno-konzervatívneho pohľadu na zákaz verejného slávenia bohoslužieb som pre jeden medzinárodný projekt spracovala aj mainstreamový sekulárny pohľad na aktivitu cirkví počas prvej vlny pandémie. Aby vzorka bola väčšia a pestrejšia, zahrnula som do nej slovenské aj české médiá. A práve slovensko-české porovnanie prinieslo zopár nečakaných prekvapení.
Nášmu domácemu publiku netreba vysvetľovať slovensko-české historické (spoločné a oddelené) a náboženské reálie, preto len zopár aktuálnych čísel na pripomenutie: u nás je podľa posledného sčítania približne 75 % obyvateľov vyznávajúcich nejakú formu kresťanstva a 13,4 % ľudí bez vyznania; u susedov podľa toho istého zdroja niečo nad 11 % kresťanov, takmer 10 % samodeklarovaných „veriacich“ bez príslušnosti k cirkvi, 34,5 % ľudí bez vyznania a takmer polovica obyvateľstva bez potreby čokoľvek na túto tému v sčítacom hárku zaznačiť. Z toho na Slovensku 65,8 % katolíkov a v Česku 10,4 % katolíkov. Očakávala som teda zaujímavé nábožensko-nenáboženské, resp. beznáboženské rozdiely. Aj sa našli, ale v opačnom garde... Kým na Slovensku sa korona stala aj príležitosťou na vzplanutie proticirkevných záští, české progresívne sily takú potrebu v pandemickom kontexte nemali.
K metodológii
Toto nie je odborná štúdia, ale predsa len hoďme aspoň maličkú kotvu do vzorky, aby sa čitateľ zorientoval. Keďže konferencia Fenomén 2020 sa konala vo februári 2021, vzorku som nastavila od začiatku pandémie (resp. od prvého zatvárania kostolov v marci 2020) do Troch kráľov 2021, aby sa zahrnulo ešte aj citlivé vianočné obdobie. V druhom projekte znelo zadanie na prvú vlnu pandémie, teda od jej začiatku po uvoľnenie v júni. Intenzita mediálneho záujmu o kostolné témy kolísala podľa vývoja situácie. [1] V oboch krajinách počet textov kulminoval, prirodzene, pred Veľkou nocou a počas nej. Veľkonočná nedeľa pripadla na 12. apríla 2020, čiže do obdobia zakázaných verejných bohoslužieb. Na Slovensku bol v porovnaní s Českom omnoho väčší záujem aj o samotné zatváranie, otváranie a opätovné zatváranie kostolov (marec, máj, december). V Česku sa vyššia vlnka zdvihla na Vianoce, keď médiá prekvapivo intenzívne riešili polnočné omše, ktoré aj pre mnohých „nechodičov“ do kostola predstavujú podstatnú súčasť vianočnej atmosféry.
