Ladislav Hanus (1907 – 1994) vyštudoval filozofiu a teológiu v rakúskom Innsbrucku a za kňaza bol vysvätený v Spišskej diecéze. V štyridsiatych rokoch pôsobil v časopisoch Kultúra, Obroda a Verbum. Roky 1952 až 1965 strávil v komunistických žalároch po odsúdení za údajnú protištátnu špionáž v prospech Vatikánu. Po návrate z väzenia sa venoval samizdatovej akademickej činnosti a pastorácii študentov, umelcov a architektov. Po Nežnej revolúcii mu Univerzita Komenského udelila čestný doktorát; dožil sa tiež znovuvydania svojho najvýznamnejšieho diela Rozprava o kultúrnosti a obnovy vydávania časopisu Verbum. Jeho meno dnes nesie celoslovensky pôsobiace katolícke akademické spoločenstvo a pravidelný mestský kultúrny festival Hanusove dni.